V utrpení som zažil skúsenosť nekonečnej Pánovej lásky – svedectvo Jean-Luc Moensa, bývalého moderátora Medzinárodnej služby katolíckej charizmatickej obnovy Charis

2 apr, 2021 | Aktuality

V sobotu 27. marca 2021 mnohé katolícke média zverejnili správu, že prof. Jean-Luc Moens sa zriekol úradu moderátora Charisu z rodinných dôvodov, ktorý vykonával od roku 2019. 

Ako uviedol v liste adresovanom členom a sympatizantom Katolíckej charizmatickej obnovy dôvod jeho zrieknutia je, aby mohol byť viac k dispozícií svojej rodine, ktorá prechádza náročnou skúškou. Prof. Jean-Luc Moens, pochádzajú z Belgická, je otcom siedmich detí. Pred troma rokmi jeho najstaršia dcéra, matka dvoch detí, utrpela dvojnásobnú paralýzu a zostala odkázaná na pomoc druhých. O náročnej situácii hovoril 19. februára so Svätým Otcom, ktorý mu vyjadril blízkosť a spolucítenie v skúške, ktorou spolu s rodinou prechádzajú. Rozhodnutie ponechal kompletne na neho, aby ho urobil v záujme dobra rodiny. 

(https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2021-03/moderator-charisu-prof-jean-luc-moens-sa-zriekol-uradu.html)

Počas obdobia, kedy v modlitbe rozlišoval otázku zrieknutia sa úradu, počas jedných ranných chvál spievali pieseň „God will make a way“, (Boh otvorí cestu). Práve táto pieseň bola pre neho svetlom, v ktorej pochopil ako mu Pán hovorí: „Otvorím novú cestu tam, kde si myslíme, že žiadna nie je“. Tieto slová ho povzbudili k dôvere a odovzdanosti aj v súvislosti so službou v Charis.

(https://www.charis.international/en/charis-moderator-resignation/) 

Jean-Luc Moens sa narodil v roku 1951 v Belgicku, s manželkou Annou majú spolu 7 detí a sú starí rodičia 11 vnúčat. Bol profesorom matematiky a po skúsenosti vyliatia Ducha Svätého sa angažoval v modlitbovom spoločenstve a neskôr v Komunite Emanuel, ktorej sú členmi. V Komunite Emanuel bol zodpovedný za viacero služieb: bol šéfredaktorom časopisu „Il est vivant“, ktorý založil Pierre Goursat, zakladateľ komunity, bol prezidentom neziskovej organizácie „FIDESCO“, ktorá vysiela dobrovoľníkov na pomoc rozvojovým projektom v rôznych častiach katolíckej Cirkvi. V rokoch 2006 – 2017 bol členom Vatikánskeho Dikastéria Cor Unum a neskôr, 2015-2019, zastával úrad výkonného sekretára organizácie „Fraternité Catholique“.

Jean-Luc je aj autorom mnohých kníh s duchovnou tematikou. Do slovenského jazyka boli preložené dve: 
Evanjelizovať znamená milovať – Slovami a skutkami, vždy a všade.
Modlitba? Ako a prečo sa modliť.

V roku 2020 sa mal Jean-Luc Moens zúčastniť stretnutia ON JE ŽIVÝ, ktoré už vyše 25 rokov organizuje Komunita Emanuel na Slovensku. Krátke video z jeho príhovoru: 

Svedectvo životnej skúšky, ktorou Jean-Luc Moens prešiel počas uplynulých mesiacov

Okrem toho, že jedna z jeho dcér zostala paralyzovaná a odkázaná na starostlivosť svojich rodičov, aj sám Jean-Luc prekonal  veľmi ťažkú formu ochorenia COVID a bol 5 týždňov sám v úplnej izolácii v nemocnici.

Jean-Luc, si zodpovedný za Charis: môžeš nám priblížiť o akú službu sa jedná?

Charis je nová a jedinečná služba Univerzálnej Obnovy hnutia v Duchu Svätom, ktorú ustanovil Sv.Otec František. Jeho vnímanie Obnovy spočíva v tom, že ju považuje za milosť Cirkvi, ktorá je povolaná oživiť celú Cirkev

Charis má tri misie:

1. Šíriť vo svete vyliatie Ducha Svätého
2. Pracovať pre jednotu kresťanov, pretože vyliatie Ducha má ekumenické korene
3. Podporiť službu chudobným

V minulosti som pracoval pre Komunitu Emanuel viac ako 30 rokov. Na moje veľké prekvapenie som mal telefonát z Ríma, v ktorom som bol požiadaný stať sa zodpovedným za Charis. S mojou manželkou sme sa veľa modlili za správne rozlíšenie toho ako odpoviem na žiadosť. Napokon sme sa rozhodli, že sme ochotní opustiť aj Belgicko a presťahovať sa do Ríma.

A teda práve v tom období tvoja dcéra prežila veľké zdravotné ťažkosti. Môžeš nám o tom niečo povedať?

V januári 2019 v dôsledku krvácania do mozgu prekonala naša dcéra aj ťažkú pľúcnu embóliu a následne po 15 dňoch od vzniku ochorenia ju opustil jej manžel a ich dve deti boli zverené do starostlivosti otca. Naša dcéra zostala hospitalizovaná viac ako rok a po jej prepustení sme nenašli vhodné špecializované pracovisko na jej prijatie, preto sme sa rozhodli prijať ju do našej domácnosti a odvtedy žije s nami. Naša dcéra je dnes kompletne ochrnutá na obidve dolné končatiny a na ľavú ruku. Ale zostala jej zachovaná úplná mentálna integrita a inteligencia. Týmto nešťastím moja dcéra stratila všetko: prácu, domov, svoje telo, manžela i deti. A keď sa jej pýtajú, čo je na tom najťažšie odpovie: “to, že ma opustil môj manžel“.

Takže služba, o ktorú ma Svätá Cirkev žiada, začala veľmi ťažkou skúškou, ktorú sa snažíme prežívať vo veľkej dôvere v Božie víťazstvo. Nevieme kedy, a ako sa prejaví, ale dôverujeme.

Ako sa má tvoja dcéra dnes?

Má neuveriteľnú odvahu, pretože sa nikdy nesťažuje napriek tomu, že aj keď nemôže nohami pohnúť, pociťuje v nich veľké bolesti. Nachádza sa vo veľmi komplikovanej situácii, ale napriek tomu zostáva verná Pánovi a zostáva mu blízko.

Ty si následne prekonal ťažkú formu infekcie COVID a bol si 5 týždňov hospitalizovaný, ako si prežil túto skúšku?

Prežil som ju ako duchovné cvičenia, ako srdce k srdcu s mojím Pánom. Bol som hospitalizovaný sám v jednej izbe, bez možnosti návštev s na hlave nasadenou „kyslíkovou helmou“, ktorá mi zabraňovala telefónovať a teda bol som kompletne izolovaný od sveta. Bola to samota v tichu. Veľa som sa modlil. Čítal som Sv.Písmo na mojom Smartfone. Celý Nový Zákon a časť Starého Zákona. Prekvapujúco týchto 5 týždňov boli asi tie najkrajšie v mojom živote. Zakúsil som v nich Božiu blízkosť.

Je veľmi ťažké zhrnúť do slov to čo som prežil, ale možno by som to mohol zhrnúť do troch bodov.

1. Zakúsil som Jeho osobnú a nekonečnú lásku pre mňa osobne

Mnohokrát v živote som bol obdarovaný slzami nekonečnej vďačnosti za to, že som od Neho milovaný viac ako si viem predstaviť. Keď som bol uložený na lôžko, nemocničný kaplán mi povedal tieto prorocké slová: „Boh ti dá znovu prežiť tvoj život…“. A tak sa aj stalo. Videl som ako mi Boh znovu dáva prežiť a poznať Jeho prítomnosť a Jeho požehnanie vo všetkých etapách môjho života, včetne skúšok. Aby som to všetko lepšie pochopil, Boh mi dal slovo, ktoré adresoval jednej francúzskej mystičke XX.storočia Gabriele Bossis. Pochopil som, že Jeho láska je úplne zadarmo. Nemusím nič robiť, aby som si ju zaslúžil. Uvedomil som si, že celý život som sa snažil dokázať, že si Jeho lásku zaslúžim. Aká hlúposť…Aká pýcha…Ježiš to povedal Gabriele: „Ľudia neveria mojej láske pre falošnú pokoru. Nie preto vás milujem, že si to zaslúžite, ale preto, že ste moje úbohé deti, môj biedny obraz a pretože moje srdce je plné lásky voči vám“. Všetko je to otázka dôvery a odovzdania sa: „Pozri, aká veľmi cenná je tvoja slabosť, pretože ma priťahuje, Ja viem, že si slabá. Nepotrebujem tvoju silu, ale tvoju dôveru“. Objavil som, že je to Boh, ktorý berie iniciatívu do svojich rúk a dopĺňa tú moju. Slovo Ježiša, ktoré povedal Gabriele ma úplne prevalcovalo: „Miluj ma ako dokážeš, zbytok doplním ja sám“. Počas moje izolácie bolo toto Slovo pre mňa ako svetlo, ako nekonečná radosť, ako oslobodenie, ako uzdravenie. Ako často som Pánovi hovoril o tom, ako málo Ho milujem a že neviem, akým spôsobom zväčšiť moju lásku k Nemu. Bol som príliš škrupolózny. A hľa Pán mi hovorí: „Nebuď ustarostený, miluj ma ako vieš a ja urobím ostatné“. Aká láska v Jeho slovách. A aké uzdravenie. 

2. Sme predurčení odrážať Boží obraz

Pri mojom čítaní Nového Zákona sa ma znovu dotkla kapitola 8, verš 28 z Listu Rimanom: „Všetko slúži na dobré tým ktorí milujú Boha“. Práve toto je slovo, ktoré nás posilňuje v skúške, ktorú prežívame v rodine. A toto je aj kľúčové slovo pri čítaní knižky, ktorú som napísal o utrpení: Sila kríža – bláznivá láska Boha (Vydavateľstvo Emanuel, 2014). Ale čítajúc celú kapitolu, pochopil som, že dobro ku ktorému sme predurčení je napodobňovať Syna, aby bol „prvorodený medzi mnohými bratmi“. Som povolaný byť Ježišovým bratom, ktorý za nás zomrel na kríži. Povolanie ku svätosti v sebe zahŕňa aj kríž. Sme stvorení pre svätosť. Bol som šokovaný, keď som objavil že toto povolanie, je povolanie pre dvoch. Ako povedal Ježiš Gabriele: „Nech nič nezmenší tvoju dôveru! Znovu a znovu ma pros o tvoju svätosť. Žiješ na tejto zemi, aby si bola svätá. Prišiel som na tento svet, aby ste sa stali svätými. A teda? Ak teda tvoja túžba sa stretne s mojou, čo nám môže zabrániť, aby sme to nedokázali. Ale musíš uveriť v lásku“. Všetko toto som už dávno vedel, ale rozumom, nie srdcom. Na mojom nemocničnom lôžku mi Boh dal milosť, aby toto poznanie prešlo z „hlavy do srdca“. Pochopil som, že Ježiš ma predurčil byť svätým od počiatku sveta, túžil, aby som bol svätý viac ako som po tom túžil ja sám… a on má prostriedky na to aby sa to stalo skutočnosťou ak mu dôverujem a úplne sa odovzdám Jeho láske.  „Nepotrebujem tvoju silu, ale tvoju dôveru“.

3. Skrze Máriu sme stvorení na Boží obraz

Ako člen komunity Emanuel, sa každý deň už viac ako 30 rokov zasväcujem Panne Márii slovami zasvätenia Sv. Maria z Grignonu de Monfort. Znovu som si prečítal Traktát o pravej úcte k Panne Márii, ktorý som našiel vo svojom počítači. Pochopil som, že predurčenie stať sa Ježišovým bratom, sa realizuje skrze zasvätenie Panne Marii, vstúpiac do jej lona. Bratia sú osoby, ktoré pochádzajú zo rovnakého lona. A v lone Panny Márie som bol stvorený na obraz Ježiša stať sa jeho bratom, aby som sa stal svätým. Pochopil som teda, že nie sme len dvaja, ktorí pracujeme na mojej svätosti, ale traja. Je to teda Ježiš, je tu ale aj Mária. A opäť to nebol len objav intelektuálny, ale predovšetkým objav srdca a duše, ktorý sa vtlačil do môjho srdca. Plakal som vďačnosťou. Je veľmi ťažké vyjadriť slovami akúkoľvek duchovnú skúsenosť. Môžem len povedať, že tých 5 týždňov v nemocnici boli časom, v ktorom som cítil, že Ježiš ma berie za ruku a vedie ma, aby som každý deň odkrýval nádheru môjho života a môjho povolania. Vždy, keď mi bolo povedané od lekárov, že ešte musím pokračovať v liečbe a nemôžem opustiť svoju izbu, vedel som, že Boh má ešte niečo, čo mi chce povedať. A nemýlil som sa.

Originál svedectva vo francúzštine / https://emmanuel.info/dans-lepreuve-jai-vecu-un-coeur-a-coeur-avec-le-seigneur/

Mária nás prijíma ako matka (vyučovanie Pierra Goursata)

28 mar, 2021 | Aktuality

Pierre Goursat, zakladateľ Komunity Emanuel, zomrel v deň sviatku Zvestovania Pána 25. marca 1991. V tomto roku si pripomíname tridsiate výročie jeho odchodu k Pánovi. Pierrov život sa, takpovediac, odvíjal z rúk  Panny Márie späť do jej náručia, lebo sa narodil 15. augusta 1914 v deň Nanebovzatia.

Pri príležitosti  výročia jeho smrti a aj tejto pozoruhodnej súvislosti Pierrovho života, ponúkame jeho pohľad na Máriu a na dôležitosť odovzdania sa skrze ňu Ježišovi vo vyučovaní, ktoré predniesol na komunitnom víkende blízko Barcelony 29. mája 1988.

Pierrovo vyjadrovanie bolo často útržkovité, rozprávanie na verejnosti nebolo jeho silnou stránkou. O to viac sú možno viditeľné a vnímateľné jemné „záchvevy“ hĺbky jeho vzťahu k Ježišovi a Márii a ich jednoduchá originalita poukazuje na veľkú dôvernosť, ktorú voči nim  Pierre prežíval.

So súhlasom parížskeho arcibiskupa kardinála André Vingt-Troisa bol v januári 2010 oficiálne otvorený proces blahorečenia Pierra Goursata. (Diecézna fáza procesu už bola ukončená v roku 2015.) Podobnému skúmaniu podrobuje Cirkev životy tých ľudí, na ktorých bolo živé stretnutie s neviditeľným Bohom viac ako viditeľné. Možno niečo z toho zachytíme aj pri čítaní Pierrových slov.

Budeme hovoriť o zvestovaní. Ježiš sa stal malým embryom. Niekoľko dní po počatí mu začalo biť srdce. Od tohto momentu hovoril: „Hľa, tu som Pane, aby som plnil tvoju vôľu.“  Vôľou Otca je, aby sa jeho Syn ponúkol ako obeta.

Medzi Máriou a Ježišom je veľmi veľká dôvernosť. Mária chápe, že jej Syn sa dáva ako obeta. Krátko po narodení idú do Jeruzalema, kde sa Mária dozvedá, že jej srdce prenikne meč. Tieto slová poukazujú na jednotu Ježišovho a Máriinho srdca.

Preto svätý Ján Eudes povedal, že Ježišovo srdce a srdce Márie tvoria jedno srdce. Je ťažké to pochopiť, lebo existuje Máriino ľudské srdce a Ježišovo božské srdce. A my, ktorí v Duchu Svätom  patríme Ježišovi a Márii, sa stávame deťmi Márie. Táto skutočnosť nám dáva milosť detskej odovzdanosti do jej rúk. Pretože Mária nás prijíma ako matka, prijíma nás do svojho lona ako syna (dcéru). Musíme žiť v jej Synovi s odovzdanosťou malých detí. Je to veľmi jednoduché. Ak túto jednoduchosť dosiahneme, v živote bude všetko ľahké.

Pripomeňme si príklad svätej Terézie od Dieťaťa Ježiš. Nosila malý kríž, ktorý jej spôsobil infekciu. Povedala: „Som príliš malá na to, aby som nosila tento kríž. Pán to odo mňa nežiada. Som spokojná s malými obetami, ktoré prinášam.“ Keď hovoríme o mučeníctve, je ťažké pochopiť radosť. Ale my v charizmatickej obnove sme jednoduchí a radostní. Ako spievame v jednej piesni: „Pane, tu som, tu som ako dieťa!“

Toto všetko nám ukazuje Mária. S ňou sa dá všetko robiť s ľahkosťou. Bez nej sa zatvrdzujeme v duchu voluntarizmu a takto to nefunguje. Pozrime sa na svätého Petra a svätého Jána. Svätý Peter povedal: „Som veľmi silný. Aj keby ťa všetci opustili, ja ťa neopustím.“  Opieral sa iba o svoje vlastné sily a Pán mu dal lekciu. „Skôr ako zaspieva kohút, trikrát ma zaprieš.“  Ale Ján bol spolu s Máriou až pod krížom. A Ježiš na kríži povedal: „Hľa, tvoj syn. Hľa, tvoja matka.“  Toto je odovzdanosť.

Odovzdanosť je milosť. Znie to veľmi ľahko, ale je to aj ľahké aj ťažké. Je to ľahké, ak tomu správne rozumieme. Krásne o tom hovorila svätá Terézia od Dieťaťa Ježiš. Prinášala malé obety. Z malých obiet skrze malé obety robila ďalšie, ešte väčšie. Ježiš má pravdu, keď nám hovorí: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“ Svätý Pavol hovorí: „Neste si vzájomne bremená…“  Takto sa ľahšie nosia.

Poznáte združenie la Croix glorieuse (Oslávený kríž). Tvoria ho bratia a sestry z Komunity, ktorí veľmi trpia, a ktorí požiadali o začlenenie do tohto združenia v rámci Komunity. Každý mesiac sa stretávajú a navzájom sa za seba modlia. Istá sestra diabetička si denne musela sedem až osemkrát pichnúť inzulín. Iná sestra jej povedala: „Mala by si o podporu požiadať ostatné sestry.“ Ale ona to nechcela urobiť až do dňa, keď povedala: „Vzdávam sa.“ Akceptovala, aby pre ňu ostatní vytvorili modlitbovú reťaz. Každý deň sa za ňu modlil jeden človek.  Na každého vyšla modlitba raz za týždeň.

Tejto sestre to veľmi pomohlo a svedčila o tom v Paray-le-Monial: „Som oveľa uvoľnenejšia.“

Stále viac a viac bratov hovorí: „Potrebujem vo svojom utrpení pomoc.“ Hľadali sme sedem ľudí, ktorí by sa za nich modlili. A ak sme ich nenašli, hľadali sme v Komunite.

V Uruguaji žil istý brat  ťažkou deformáciou tváre. Povedal: „Nemôžem takto žiť, zabijem sa.“  Dve sestry mu hovorili o Ježišovi a on požiadal o sprevádzanie. Teraz má jeho život zmysel. Vidíme, aké je to dobré pre obrátenie hriešnikov. Takto môžete konať aj tu v Španielsku. Keď tento mladý muž, ktorý chcel spáchať samovraždu, spoznal Pána, pochopil, že v odovzdanosti mu Pán dáva silu. A v tom je tajomstvo sily.

Neznepokojujte sa kvôli budúcnosti, hovoriac: „To, čo príde, bude strašné.“ Svätú Terezku napríklad veľmi unavovali prechádzky v záhrade, ale ona hovorila: „Kráčam pre misionárov.“

Radšej povedzme: „Ja túto malú obetu prijímam.“ To je to Máriino „áno“. Ak ho budeme, vyslovovať často, náš život sa premení a my budeme ako malé deti. Musíme byť ako plod v Máriinom lone, lebo v jej lone žijeme z jej krvi.

Záver je povedať „áno,“ teraz. Citovosť potrebuje vieru ako svoju oporu.

——-

Preložené / https://emmanuel.info/marie-nous-recoit-comme-une-mere-enseignement-pierre-goursat/

Evanjelizačná škola sv. Ondreja otvára nový ročník

23 aug, 2020 | Aktuality

Pozývame ťa objavovať tajomstvo, ako napĺňať Ježišovu túžbu zachrániť svet. Cieľom Evanjelizačnej školy je formovať mladých ľudí – nechať rásť odvahu, lásku a vieru. Túžime slovom a spôsobom života vnášať lásku Ježiša Krista do našich životov. Nechať sa milovať a milovať! Na jeseň začína nový ročník. Ak túžiš po spoločenstve, nových vzťahoch, chvále, zvelebovaní a radosti, príď medzi nás! Chceme ísť do celého sveta. Poď s nami!

EŠO zastrešuje Thlic. Martin Harčár, absolvent Lateránskej univerzity v Ríme v odbore Teológia evajelizácie v spolupráci s UPC v Prešove a v Košiciach a Komunitou Emanuel. Štúdium je zamerané na získanie evanjelizačných vedomostí a zručností s cieľom vytvorenia misijných tímov a organizovania misijných výjazdov a evanjelizačných aktivít. Formácia bude prebiehať počas 4 semestrov v priestoroch UPeCe Košice a to jednu sobotu v mesiaci.

Kritériá:
– vek od 18 do 30 rokov
– absolvovaná základná formácia v spoločenstve
– písomné odporúčanie od kňaza alebo lídra spoločenstva
– motivačný list

Všetky informácie a prihlasovanie na:
https://evanjelizuj.wordpress.com/prihlas-sa-na-eso-2020-2021/

Chlapský teleport

16 júl, 2020 | Aktuality

Keď sa povie turistika alebo púť, každý vie, čo to znamená. Ale keď sa povie teleport? Priznám sa, že slovo sa mi spája s počítačovými hrami. Nešlo však o virtuálnu realitu, ale o skutočnosť so všetkým, čo prináša – putovanie, námahu, pot, smäd, hlad, ale aj smiech, debaty, neočakávané situácie, práskanie bičom, streľbu z luku, vzduchovky a, samozrejme, spoločnú modlitbu. V jednu peknú  sobotu na začiatku júla sa chlapi z farností Handlová a Kremnica a z Komunity Emanuel stretli a toto všetko chceli stihnúť za jeden jediný deň. Spoločne putovať z Handlovej do Kremnice. Kto mal syna, mal vziať syna. Kto ho nemal, prišiel sám, no sám určite nebol. Naším cieľom bolo stretnúť sa spoločne ako chlapi a nielen sedieť a mudrovať, ale niečo spolu zažiť. Všetko sa začalo modlitbou chvál v Kostole sv. Kataríny v Handlovej a svätou omšou. Počas nej sme premýšľali aj nad našimi otcami a synmi.

Čo zažiť s otcom? Nuž predtým, ako sme sa otcami stali, boli sme najprv synmi a mali sme svojich otcov, prežívali sme s nimi vzťah. Nie vždy musel byť dobrý. Mohol byť plný rán, ktoré azda bolia dodnes. Uvažovali sme nad našimi vzťahmi k otcom, no nie preto, aby sme ich odsudzovali a topili sa v smútku, hneve, ranách…, ale aj napriek všetkému vykročili k svojmu otcovi (či už je živý alebo mŕtvy) a jednoducho poďakovali za dar života.

Čo zažiť so synom? Možno práve to, čo sme my s vlastnými otcami už/ešte nezažili. Jednoducho byť so svojim synom počas putovania, ktoré prinášalo aj náročnejšie fázy. Vyjadriť mu priazeň, podporu. Vysloviť slová uznania, lásky. „Syn môj, mám ťa naozaj rád a si pre mňa vzácny!“ Niekto na tieto slová možno čaká dodnes…

Keď sme konečne dorazili do Kremnických Baní, do geografického stredu Európy, chvíľu sme sa v Kostole sv. Jána Krstiteľa zjednotili v modlitbe chvál za všetkých mužov, naše rodiny, úmysly. Odtiaľ sme sa už tešili na kremnickú faru, kde nás čakal  guláš, ktorý chutil naozaj skvelo. Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli, aby sme tento čas mohli prežiť spokojne a v Otcovej prítomnosti.

Online májová duchovná obnova WAKE UP – Prebuďme túžbu po Duchu Svätom

13 máj, 2020 | Aktuality

Od 4. do 30. mája sa koná online duchovná obnova WAKE UP, ktorú organizuje páter Milan Toman v kostole Povýšenia sv.Kríža v Bratislave spolu so spoločenstvom EFEZ a našou Komunitou Emanuel.

Prihlásiť sa k obnove možno každý pracovný deň od 6:30 cez link  daliborko.sk/tv/ alebo cez FB Daliborko.  Od pondelka do piatku „budíme Zornicu“, kde adorujeme Pána, modlíme sa litánie k Duchu Sv. a čítame zamyslenie na daný deň, ktoré nás sprevádza počas celého dňa a týždňa.

Čas pandémie skúma naše srdcia a odhaľuje slabé a zranené miesta. Čas izolácie a karantény v nás prebúdza túžbu začať nanovo. Spravme REŠTART, avšak s novým srdcom posilneným mocou zhora. Túžime pred zoslaním Ducha Svätého vyprosovať milosti pre každý stav a povolanie v našej komunite. Túžime sa nanovo zapáliť a horieť Božou láskou, verne a s dôverou pristupovať k trónu Jeho milostí, „aby vás naplnila Božia milosť celá“ (Ef 3,19)

Pravidelne každý štvrtok počas obnovy prebieha od 19:00-21:00 večer modlitieb. Taktiež sa k týmto večerom chvály a modlitby možno pripojiť cez link daliborko.sk/tv/ alebo cez FB Daliborko.

Program štvrtkových večerov:
19:00 – modlitba chvály;
19:10 – vyučovanie;
19:30 – sv. omša;
20:00 – Modlitebný večer: adorácia a príhovorné modlitby;
21:00 – záverečné Eucharistické požehnanie.

Témy štvrtkových večerov:

07. máj 2020: BOLESŤ – „Zranené srdce“ (sprevádzané Komunitou Emanuel)
Modlitba za uzdravenie zo strachu, paniky a za dôveru srdca.

14. máj 2020: VĎAČNOSŤ – „Pán nášho života“ (sprevádzané spoločenstvom Efez)
Modlitba prijatia seba a za odovzdanie života.

21. máj 2020: ODVAHA – „Dal som vám moc“ (sprevádzané Komunitou Emanuel)
Modlitba oslobodenia a modlitba za plnosť ovocia sviatostí.

28. máj 2020: CHVÁLA – „Kde je Pánov Duch, tam je sloboda“.  Modlitba za vnútornú slobodu a vyliatie Ducha Sv. (sprevádzané spoločenstvom Efez)

30. máj 2020 – WAKEUP / celodenná duchovná obnova a nočná vigília s Komunitou Emanuel, spoločenstvom Efez a veríme, že aj v tomto roku príde medzi nás otec biskup Jozef Haľko

Zjednoťme sa či už fyzicky prítomní počas štvrtkových večerov alebo duchovne cez internet a chváľme Pána, lebo On sa nám v tomto čase každému jednotlivo prihovára: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje.“ (Ján 14,27)  A tak sa nebojme spraviť krok väčšej dôvery, veď On už ten krok vpred dávno urobil pre nás.