Termín: 14. – 18. 4. 2022
Vek: 16 – 30
Prihláška: TU
Do prihlášky treba uviesť do poznámky – účastník SK, nakoľko je doprava koordinovaná s bratmi a sestrami z českej komunity.
Bolo nás 33 mladých ľudí. 2 dni. V Terchovej.
Cez jednoduchosť lyžovania, prechádzok, rannej modlitby chvál a spoločne stráveného času nám Boh dal pocítiť svoju blízkosť a pravdu, že On sa o nás stará – je s nami, Emanuel, a nikdy nás neopustí. Úžasná atmosféra, ktorú sme cez tento víkend vďaka Božej milosti zakúsili sa opisuje veľmi ťažko. Radšej o nej necháme prehovoriť momenty vo fotografiách…
Rok 2020/ 2021 sme v Komunite Emanuel prežili ako „rok vďačnosti.“ Mnohí bratia a sestry svedčili o tom, ako im slová a aj praktické precvičovanie vďačnosti povzbudili srdcia a menili pohľad na realitu „doby covidovej“. Z tejto vnútornej komunitnej formácie vznikol nápad urobiť sériu videí na tému vďačnosť a ponúknuť ich každému, kto skúma, čo sa má odohrávať v srdci Kristovho učeníka. Vďačnosť pomáha uvedomiť si, že sme nesmierne obdarovaní a to je dôvod na každodennú radosť.
Pozývame aj vás na túto dobrodružnú cestu, na ktorej budeme spoločne objavovať vďačnosť. Nazvali sme ju CESTA VĎAČNOSTI, ktorou chceme spoločne s vami kráčať, najmä v tomto období. Čo to je vlastne vďačnosť? Vďačnosť nás učí vidieť krásu okolo seba a vedieť nad ňou žasnúť. Vďačnosť nás učí vidieť aj v tých malých drobných veciach dar a pomáha nám uvedomiť si, ako sme každý deň obdarovaní a obdarovávaní.
Ak vám viac vyhovuje počúvanie bez videa, ponúkame vám možnosť vypočuť si tento kurz na platforme Podbean:
Chcem počúvať Cestu vďačnostiAk sa rozhodnete kurz počúvať, odporúčame si k nemu stiahnuť aj pracovné listy k jednotlivým témam.
Chcem si stiahnuť pracovné listyPrajeme vám, aby aj vám CESTA VĎAČNOSTI ukázala nový pohľad na život a svet okolo vás.
Komunita Emanuel sa narodila pred 50 rokmi, v nedeľu 13. februára 1972, a jej prvými členmi bola tá najnepravdepodobnejšia kombinácia ľudí – čerstvý dôchodca Pierre Goursat a študentka medicíny Martina Catta. Martina si na tieto udalosti spomína takto:
„Pierre bol v tom roku 1972 svätým laikom, verne sa modlil od svojich dvadsiatich rokov, keď sa hlboko a osobne stretol s Ježišom. Vtedy sa rozhodol pre laický život pre Ježiša, ako ctiteľ Eucharistie a evanjelizátor. Nemal teda povolanie ku kňazstvu, hoci mu vtedy ľudia hovorili, že má byť kňazom. Nie, jeho povolaním bolo byť vo svete a ohlasovať Ježišovu lásku a adorovať Eucharistiu. A možno viete, že bol chorý, mal tuberkulózu od svojich osemnástich rokov až do 45 alebo 50 rokov, kým neboli antibiotiká. A tak sa v živote často ocitol na pokraji smrti. Keď mohol, pokračoval v štúdiu a potom pracoval.
V rokoch 1970-1971 bol už v podstate nútený odísť do predčasného dôchodku, lebo miesto, kde pracoval, sa stalo veľmi náročným. A tak sa tu stretávame s mužom, ktorý je čerstvo na dôchodku, má 58 rokov, nie je už síce chorý, ale stále sa rýchlo unaví, a ktorý vidí, aká je Cirkev v tejto dobe, keď mnohí kňazi opúšťali kňazstvo.
On sa modlil, chcel Cirkvi pomôcť obnoviť sa. Ale zrovna od neho nikto nič nečakal. Prežíval vtedy ťažké obdobie, ale stále sa modlil, neprestával sa modliť. Jedného dňa mu jeden z našich bratov povedal: „Pierre, ty si musel mať veľa milostí.“ On na to odpovedal len: „Snažil som sa byť verný, to je všetko.“ Len som sa snažil byť verný, to je všetko…
Ja som bola v sedemdesiatom druhom študentkou medicíny, bolo to niekoľko rokov po mojom šokujúcom a ohromujúcom stretnutí s Ježišom. Táto skúsenosť s Ježišom a s jeho láskou mi úplne zmenila život. Teraz už chápem, že to bola silná skúsenosť s Emanuelom – Bohom, ktorý je s nami – hoci komunita s týmto názvom ešte neexistovala.
Povolanie stať sa lekárkou som vnímala ako povolanie od Pána, ale v roku 1972 počas mojich štúdií som bola v slepej uličke. Modlitbový život, ktorý som už niekoľko rokov viedla, ma privádzal k poznaniu vlastných slabostí a ja som nevedela, čo mám s nimi robiť. Naozaj som bola v slepej uličke, chýbala mi nádej.
S Pierrom sme sa poznali len máličko. Otec Caffarel, zakladateľ hnutia Equipes Notre Dame, mi jedného dňa povedal: „Martina, rád by som vám predstavil jedného muža, ktorý má dôležité zamestnanie, ale žije chudobne na 6. poschodí, aby bol adorátorom.“ Keď som potom Pierra stretla, pochopila som, že to je on, ale poznala som ho ako trochu utiahnutého pána, taký nesmelý typ.
O niečo neskôr sa ma páter Caffarel opýtal, či by Pierre mohol prísť a podieľať sa na škole modlitby, ktorú som mala na starosti. A tak sa Pierre od konca roka 1971 zúčastňoval na stretnutiach modlitebnej školy a správal sa pri tom veľmi jednoducho a skromne. Povedali sme mu: „Nabudúce by si mohol ty hovoriť o tejto téme,“ a on sa potom pripravoval veľmi starostlivo. Po jeho smrti som našla poznámky a zápisky z toho, ako sa pripravoval na vyučovania, pretože sa tak pokorne snažil slúžiť Pánovi.
Práve v tom čase sme boli pozvaní na víkend modlitieb za vyliatie Ducha Svätého. Pierra pozval otec Caffarel, ktorý ho poznal už 30 rokov. A otec Caffarel vtedy povedal Pierrovi (to je tiež dobrá historka): „Martinu nepozvem…“ Asi so mnou nebol spokojný… ? Predstavte si, druhého februára som stretla otca Caffarela, rozprávam sa s ním on ma pozýva. Pierre bol prvý prekvapený, keď ma 11. februára videl prichádzať.
Na víkende sa nás zúčastnilo asi tridsať. Dobrú polovicu času sme strávili počúvaním svedectva Xaviera a Brigitte Le Pichonovcov, ktorí sa práve vrátili zo Spojených štátov a boli premenení stretnutím s Obnovou v Duchu Svätom. Boli veľmi slobodní v Duchu, boli radostní, spievali v jazykoch, spontánne sa modlili, naučili nás modliť sa naraz, jeden cez druhého. Všetko to bolo prevratné.
Mnohých z nás sa to dotklo a v nedeľu sme poprosili o modlitbu za vyliatie Ducha Svätého. Ja som Ducha Svätého v podstate nepoznala. Viete, naučila som sa v katechizme, že je tretia osoba Najsvätejšej Trojice a to bolo asi všetko. Aj keď v rokoch 69-72, ani neviem prečo, som sa naučila hymnus Veni Creator a každé ráno som sa ho modlila.
A tak sa Otec Caffarel, Xavier a Brigitte modlili za nás tridsiatich, aby sme prijali Ducha Svätého. Boli sme na kolenách a oni prechádzali od jedného k druhému a za každého sa pomodlili asi dve minúty. Neviem, za čo sa modlil Pierre, ani kde v kaplnke sa nachádzal. Ale poviem vám, za čo som sa modlila ja. V sobotu som dostala vnútorné slovo, ktorým mi Ježiš hovoril: „Nechaj mi kormidlo svojho života, svojej loďky.“ Veľa som nad tým rozmýšľala… Keď sa za mňa potom modlili, povedala som: „Ježišu, žiadaš ma, aby som ti nechala kormidlo svojej loďky, môjho života, ale ja toho nie som schopná, tak ťa prosím o Ducha Svätého, potrebujem Ducha Svätého.“ Dve minúty sa za mňa modlili a potom išli ďalej. Potom sme pokračovali v programe, ale keď sa končil deň, zažili sme v celej skupinke mimoriadnu radosť. A nevedeli sme sa rozlúčiť: povedali sme si „dovidenia“, ale nemohli sme sa rozísť…
A potom sme tam stáli pri východe z domu v Troussures s otcom Caffarelom a povedali sme si „Zbohom“. Keď mi Pierre povedal „zbohom“, v tej chvíli, tento starý pán, pred ktorým som sa dosť hanbila, sa stal mojím bratom. Neviem, ako to opísať, ale tak sa to stalo, ešte rýchlejšie, než ako vám to hovorím. Bolo to ako s Duchom Svätým, bolo to jednoduché, ale úplne jasné. A je vtipné, že s ostatnými to tak nebolo. S ostatnými sme sa s radosťou rozlúčili, ale s Pierrom sme sa stali bratom a sestrou. Bolo nám to jasné a tak mi povedal: „Uvidíme sa zajtra,“ a tak bolo. Neviem už, či to bolo u neho doma alebo u mňa, no na druhý deň sme sa stretli a odvtedy sme sa počas nasledujúcich troch mesiacov stretávali prakticky každý deň, aby sme chválili Pána. Nevedeli sme, k čomu nás Pán volá, vôbec nie, ale boli sme bratom a sestrou a mali sme obrovskú radosť! Tí, čo nás videli, nám hovorili: čím to je, že ste takí šťastní? A my sme len chválili Pána, celé tri mesiace. Potom, keď prišli bratia, boli medzi nimi aj takí, s ktorými sme zažili rovnaké bratské spoločenstvo, rovnakú bratskú lásku. A to Pierrovi ukázalo, že je to skutočne ono a že nám Pán dal Ducha Svätého a že sme na ceste ku komunite. Takto sa teda zrodila Komunita, na jej začiatku bol dar bratstva, dar spoločenstva, ktorý sme dostali ako prvý dar Ducha Svätého spolu s jeho radosťou. A verím, že to môže byť znamením obnovy aj v našich časoch.
Tak takto to celé začalo a teraz vás je oveľa viac… ? “
Akcia „On je živý“ je stále živá. Aj po 25 rokoch sa dňa 10. – 12. septembra dožije svojich úctyhodných 26. narodenín. Pri tejto príležitosti sme si zaumienili OJŽ trochu omladiť a obliecť do nového šatu.
Začali sme dramatickou zmenou miesta. Keď sme oslovili istého speakra či by bol ochotný uskutočniť workshop na OJŽ, ktoré sa bude konať v bývalom kňazskom seminári v Badíne prekvapene zareagoval: „Aha, takže nemám prísť do Nitry, hej?“ Nie, milí potenciálni účastníci, prosíme, do Nitry za OJŽ nechoďte. Namierte si to do krásneho prostredia Badína a ešte krajších moderných a príjemných priestorov bývalého kňazského seminára, ktoré sú pripravené uvítať spolu 100 účastníkov. A opäť novinka. Oproti tisícom ľudí všetkého veku, ktoré sa zvykli na OJŽ stretávať sme tohtoročné stretnutie obmedzili na prvých 100 zaregistrovaných účastníkov vo veku od 18 – 30 rokov! Aj vďaka situácii spôsobenej paňou Covid sme boli postrčení k uskutočneniu našej dávnej predstavy o „novom OJŽ“ – viac osobnejšom a menej masovejšom, viac účastnícko-aktívnom a menej poslucháčsko-pasívnom. Túžime, aby bolo nové stretnutie OJŽ skutočne osobným stretnutím, na ktorom budeme môcť jeden s druhým zdieľať hĺbku Kristovho života v nás.
Za týmto účelom sme aj program výrazne prekopali. Zaradili sme doň väčší počet workshopov s aktívnou participáciou účastníkov a praktických výstupov. Napríklad čo by ste povedali na workshop o online randení – jeho úskaliach a výhodách? Alebo praktický workshop o tom, ako spravovať svoje financie, ako a kde môžem ušetriť, aby som mohol iným finančne pomôcť a obdarovať ich? Radi by ste išli na workshop o móde, aby ste sa dozvedeli, aký make-up a aký typ oblečenia vám pristane? Alebo na workshop o timemanagmente, aby ste vedeli, ako správne rozvrhnúť a využívať vzácny čas? To je vzorka zaujímavých tém, ktoré pre vás chystáme. Taktiež si uvedomujeme potrebu počas akcie „trochu vypnúť“. Preto sme do programu zaradili okrem „coffee breakov“ aj tzv. „talent corners“, v rámci ktorých sa budete môcť odreagovať pri kreatívnych aktivitách ako je hudba, maľovanie či tanec. Svoje dojmy si budete môcť vymeniť v skupinke zdieľania „sharing group“ s približne 8 ľuďmi, ktorá bude vašim dôverným priestorom na vyslovenie toho, čo vás oslovuje a naopak, čo vás na akcii nebaví. Bude miestom, kde budete mať príležitosť sa navzájom zblížiť a byť si navzájom povzbudením.
Možno si teraz poviete: no znie to celkom dobre, ale čo so situáciou, ktorú tu máme? Situácia, ktorú momentálne prežívame naozaj nie je ľahká. Je naplnená neistotou a v mnohých z nás sprevádzaná „už mám toho dosť“ postojom. Možno ste mali niekedy pocit, akoby z vás vysávala všetok život. Ale práve to je čas, v ktorom potrebujeme mať pred očami viac ako inokedy skutočnosť, ktorou žiadna situácia neotrasie: Kristus zomrel. A vstal zmŕtvych! Urobil tak pred 2000 rokmi a urobí tak aj v roku 2021. Pozývame Ťa prísť na nové On je živý 2021 – v novom roku, v novom šate! Aby sme spolu naplnení Kristovým životom vniesli radosť a život do oblastí a vzťahov, o ktorých si myslíme, že sú mŕtve – bez nádeje na vzkriesenie. Príď sa presvedčiť o nemennej pravde: že našou nádejou je Kristus, ktorý bol, bude a je živý. Otázka znie: SI AJ TY?
Viac informácií a registrácia na www.onjezivy.sk
Sleduj: FB & IG Mladí Komunity Emanuel
Hlavná milosť Komunity Emanuel pochádza z eucharistickej adorácie Boha, ktorý je skutočne prítomný uprostred nás – Emanuel. Z tejto adorácie sa rodí súcitenie so všetkými ľuďmi, ktorí trpia rôznym spôsobom a ktorí hľadajú Božiu alebo našu pomoc. Na základe tohto vám ponúkame pomoc vo forme telefonického rozhovoru, video rozhovoru alebo prostredníctvom e-mailovej komunikácie. S láskou si vás vypočujeme a veríme, že s Božou pomocou sa nám spoločne podarí nájsť spôsob, ako vládať ďalej kráčať svojím životom.
Ak v srdci cítite, že sa chcete s nami podeliť o svoje trápenie a chcete s nami o vašom probléme hovoriť, sme tu pre vás! Napíšte nám na e-mailovú adresu: .