Mária nás prijíma ako matka (vyučovanie Pierra Goursata)

Pierre Goursat, zakladateľ Komunity Emanuel, zomrel v deň sviatku Zvestovania Pána 25. marca 1991. V tomto roku si pripomíname tridsiate výročie jeho odchodu k Pánovi. Pierrov život sa, takpovediac, odvíjal z rúk  Panny Márie späť do jej náručia, lebo sa narodil 15. augusta 1914 v deň Nanebovzatia.

Pri príležitosti  výročia jeho smrti a aj tejto pozoruhodnej súvislosti Pierrovho života, ponúkame jeho pohľad na Máriu a na dôležitosť odovzdania sa skrze ňu Ježišovi vo vyučovaní, ktoré predniesol na komunitnom víkende blízko Barcelony 29. mája 1988.

Pierrovo vyjadrovanie bolo často útržkovité, rozprávanie na verejnosti nebolo jeho silnou stránkou. O to viac sú možno viditeľné a vnímateľné jemné „záchvevy“ hĺbky jeho vzťahu k Ježišovi a Márii a ich jednoduchá originalita poukazuje na veľkú dôvernosť, ktorú voči nim  Pierre prežíval.

So súhlasom parížskeho arcibiskupa kardinála André Vingt-Troisa bol v januári 2010 oficiálne otvorený proces blahorečenia Pierra Goursata. (Diecézna fáza procesu už bola ukončená v roku 2015.) Podobnému skúmaniu podrobuje Cirkev životy tých ľudí, na ktorých bolo živé stretnutie s neviditeľným Bohom viac ako viditeľné. Možno niečo z toho zachytíme aj pri čítaní Pierrových slov.

Budeme hovoriť o zvestovaní. Ježiš sa stal malým embryom. Niekoľko dní po počatí mu začalo biť srdce. Od tohto momentu hovoril: „Hľa, tu som Pane, aby som plnil tvoju vôľu.“  Vôľou Otca je, aby sa jeho Syn ponúkol ako obeta.

Medzi Máriou a Ježišom je veľmi veľká dôvernosť. Mária chápe, že jej Syn sa dáva ako obeta. Krátko po narodení idú do Jeruzalema, kde sa Mária dozvedá, že jej srdce prenikne meč. Tieto slová poukazujú na jednotu Ježišovho a Máriinho srdca.

Preto svätý Ján Eudes povedal, že Ježišovo srdce a srdce Márie tvoria jedno srdce. Je ťažké to pochopiť, lebo existuje Máriino ľudské srdce a Ježišovo božské srdce. A my, ktorí v Duchu Svätom  patríme Ježišovi a Márii, sa stávame deťmi Márie. Táto skutočnosť nám dáva milosť detskej odovzdanosti do jej rúk. Pretože Mária nás prijíma ako matka, prijíma nás do svojho lona ako syna (dcéru). Musíme žiť v jej Synovi s odovzdanosťou malých detí. Je to veľmi jednoduché. Ak túto jednoduchosť dosiahneme, v živote bude všetko ľahké.

Pripomeňme si príklad svätej Terézie od Dieťaťa Ježiš. Nosila malý kríž, ktorý jej spôsobil infekciu. Povedala: „Som príliš malá na to, aby som nosila tento kríž. Pán to odo mňa nežiada. Som spokojná s malými obetami, ktoré prinášam.“ Keď hovoríme o mučeníctve, je ťažké pochopiť radosť. Ale my v charizmatickej obnove sme jednoduchí a radostní. Ako spievame v jednej piesni: „Pane, tu som, tu som ako dieťa!“

Toto všetko nám ukazuje Mária. S ňou sa dá všetko robiť s ľahkosťou. Bez nej sa zatvrdzujeme v duchu voluntarizmu a takto to nefunguje. Pozrime sa na svätého Petra a svätého Jána. Svätý Peter povedal: „Som veľmi silný. Aj keby ťa všetci opustili, ja ťa neopustím.“  Opieral sa iba o svoje vlastné sily a Pán mu dal lekciu. „Skôr ako zaspieva kohút, trikrát ma zaprieš.“  Ale Ján bol spolu s Máriou až pod krížom. A Ježiš na kríži povedal: „Hľa, tvoj syn. Hľa, tvoja matka.“  Toto je odovzdanosť.

Odovzdanosť je milosť. Znie to veľmi ľahko, ale je to aj ľahké aj ťažké. Je to ľahké, ak tomu správne rozumieme. Krásne o tom hovorila svätá Terézia od Dieťaťa Ježiš. Prinášala malé obety. Z malých obiet skrze malé obety robila ďalšie, ešte väčšie. Ježiš má pravdu, keď nám hovorí: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“ Svätý Pavol hovorí: „Neste si vzájomne bremená…“  Takto sa ľahšie nosia.

Poznáte združenie la Croix glorieuse (Oslávený kríž). Tvoria ho bratia a sestry z Komunity, ktorí veľmi trpia, a ktorí požiadali o začlenenie do tohto združenia v rámci Komunity. Každý mesiac sa stretávajú a navzájom sa za seba modlia. Istá sestra diabetička si denne musela sedem až osemkrát pichnúť inzulín. Iná sestra jej povedala: „Mala by si o podporu požiadať ostatné sestry.“ Ale ona to nechcela urobiť až do dňa, keď povedala: „Vzdávam sa.“ Akceptovala, aby pre ňu ostatní vytvorili modlitbovú reťaz. Každý deň sa za ňu modlil jeden človek.  Na každého vyšla modlitba raz za týždeň.

Tejto sestre to veľmi pomohlo a svedčila o tom v Paray-le-Monial: „Som oveľa uvoľnenejšia.“

Stále viac a viac bratov hovorí: „Potrebujem vo svojom utrpení pomoc.“ Hľadali sme sedem ľudí, ktorí by sa za nich modlili. A ak sme ich nenašli, hľadali sme v Komunite.

V Uruguaji žil istý brat  ťažkou deformáciou tváre. Povedal: „Nemôžem takto žiť, zabijem sa.“  Dve sestry mu hovorili o Ježišovi a on požiadal o sprevádzanie. Teraz má jeho život zmysel. Vidíme, aké je to dobré pre obrátenie hriešnikov. Takto môžete konať aj tu v Španielsku. Keď tento mladý muž, ktorý chcel spáchať samovraždu, spoznal Pána, pochopil, že v odovzdanosti mu Pán dáva silu. A v tom je tajomstvo sily.

Neznepokojujte sa kvôli budúcnosti, hovoriac: „To, čo príde, bude strašné.“ Svätú Terezku napríklad veľmi unavovali prechádzky v záhrade, ale ona hovorila: „Kráčam pre misionárov.“

Radšej povedzme: „Ja túto malú obetu prijímam.“ To je to Máriino „áno“. Ak ho budeme, vyslovovať často, náš život sa premení a my budeme ako malé deti. Musíme byť ako plod v Máriinom lone, lebo v jej lone žijeme z jej krvi.

Záver je povedať „áno,“ teraz. Citovosť potrebuje vieru ako svoju oporu.

——-

Preložené / https://emmanuel.info/marie-nous-recoit-comme-une-mere-enseignement-pierre-goursat/

 
FAIRE UN DON DONNER