Slávnosť Lásky Ježišovho Srdca v Lukáčovciach

Slávnosť Lásky Ježišovho Srdca v Lukáčovciach

Farnosť Lukáčovce spolu s Komunitou Emanuel vás pozývajú na Slávnosť Lásky Ježišovho Srdca v sobotu 28. júna 2025 o 10:00 hod. vo Farskom kostole v Lukáčovciach. V Roku Nádeje a Veľkého Jubilea 2025 a výročia 350 rokov od zjavenia Božského Srdca Ježišovho sv. Margite Alacoque.

Slávnostnú sv. omšu o 10.00 hod. celebruje P. Jozef Šuppa SJ.

Program: sv. omša – adorácia – modlitba zasvätenia – agapé

Tešíme sa na vás!
Príďte si oddýchnuť na Večer milosrdenstva v Bratislave

Príďte si oddýchnuť na Večer milosrdenstva v Bratislave

Večery milosrdenstva sú časom stretnutia s Božou láskou a milosrdenstvom. Príďte si oddýchnuť a načerpať pri Ježišovi v Najsvätejšej Sviatosti. Začíname svätou omšou a pokračujeme moderovanou adoráciou. Tiež máte možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia alebo požiadať o modlitbu príhovoru.

Večer milosrdenstva v Bratislave

Každý z nás potrebuje neustále čerpať z prameňov milosti. Či nám chýba sila, odhodlanie, viera alebo máme pocit, že nevládzeme či túžime po láske a odpustení. V tom všetkom nás Pán volá k sebe ♥️

V spolupráci s Domom Quo Vadis Vás pozývame na Večer Milosrdenstva v Bratislave. Začneme svätou omšou a budeme pokračovať moderovanou adoráciou, sprevádzanou piesňami chvál a zamysleniami, s možnosťou sv. spovede a modlitby príhovoru.

🗓️ 4.6.2025 (streda), 18:00
📍 Bratislava – Michalská ulica, Kaplnka sv. Kataríny
Príďte stráviť osobný čas s Ježišom! Tešíme sa na Vás!
Partner podujatia
Veľká noc s medzinárodným nádychom – Nezabudnuteľná skúsenosť v Altöttingu

Veľká noc s medzinárodným nádychom – Nezabudnuteľná skúsenosť v Altöttingu

Veľká noc je veľká slávnosť sama o sebe, ale zažiť Veľkú noc v zahraničí s mladými ľuďmi z celého sveta, v takzvanom „veľkom štýle” je niečo úplne iné! A presne takáto ponuka prišla – stráviť Veľkonočné trojdnie v nemeckom Altöttingu. 

Spočiatku som pociťovala isté obavy, keďže išlo o moju prvú účasť na podobnom podujatí. Premýšľala som, ako sa začlením do kolektívu a či sa mi prostredie bude páčiť. Tieto otázky sú prirodzené pred každou neznámou udalosťou. Avšak už pri prvých momentoch sa moje pochybnosti rozplynuli a s istotou som vedela, že som na správnom mieste v správnom čase. Cítila som, že táto akcia je pre mňa významná a že v mojom živote sa deje niečo dôležité. Aj cez zážitky počas cesty tam a späť mi Pán ukázal, že s Ním nič nie je nemožné, že nás neskutočne miluje a že je tu vždy pre nás a s nami.

Lucia

Zo Slovenska išiel plný autobus mladých ľudí, čo bola krásna skúsenosť vidieť, koľko mladých ľudí sa odhodlalo stráviť plnohodnotný čas s Pánom. Počas cesty sme zažili aj jednu nehodu, kde chvíľu pred nami sa zrazili autá a museli sme čakať, lebo cesta bola zablokovaná a nemohli sme prejsť ďalej. Ale aj práve táto nepríjemnosť nám ukázala, že Pán sa stará a že nám sa nič nestalo. 


Počas celých sviatkov panovala dobrá nálada, priateľská atmosféra, naozajstný pokoj a obrovská radosť. Program bol rôznorodý od pravidelných svätých omší a obradov, ktoré boli sprevádzané krásnymi spevmi a zamysleniami, až po prednášky, workshopy, spoločný čas v skupinkách či eucharistické poklony. Počas akcie plnej ľudí sa našiel čas a priestor aj na modlitbu a rozjímanie v tichosti. Okrem duchovného zážitkov sme si odniesli aj množstvo nových priateľstiev po celom svete.

Pozývame na Večer milosrdenstva v Prievidzi

Pozývame na Večer milosrdenstva v Prievidzi

Srdečne pozývame na Večer milosrdenstva v piatok 14.2. v Piaristickom kostole v Prievidzi, ktorý bude aj vyvrcholením Národného týždňa manželstva. Začíname sv. omšou o 18:30, po nej bude nasledovať Večer milosrdenstva.
EEYM 2025 na Slovensku

EEYM 2025 na Slovensku

EEYM 2025 na Slovensku

Máme za sebou nezabudnuteľný zážitok! Tento rok sa v Bratislave konala medzinárodná kresťanská akcia European Emmanuel Youth Meeting (EEYM) organizovaná Komunitou Emanuel. Od 28. decembra 2024 do 1. januára 2025 sa na Gymnáziu Matky Alexie v centre Bratislavy zišlo približne 130 mladých ľudí z rôznych kútov sveta – okrem Slovákov boli medzi nimi účastníci z Francúzska, Slovinska, Poľska, Maďarska, Rakúska, Česka, Nemecka, Belgicka, Austrálie, Egypta, Indie a mnohých ďalších krajín.

Akciu mali na starosti zodpovední za mládež v Európe, Christine a Franz Kinsky, ktorí spolu so slovenským tímom pomohli zorganizovať celú akciu. Do tvorby programu bol z veľkej časti zapojení aj študenti evanjelizačnej školy Rejoice v nemeckom Altöttingu, mladí muži vo formačnom roku Svätého Jozefa v belgickom Namur a pri realizácii samotnej akcie pomáhalo množstvo členov slovenskej komunity. Prednášky a učenia mal na starosti Otto Neubauer, ktorý nás inšpiroval a hovoril o tom, ako žiť povolanie do misie aj v dnešnej dobe.

Program, ktorý bol zameraný na misiu pozostával z inšpiratívnych prednášok, adorácií, svätých omší, chvál, workshopov, hier, obhliadky mesta a zmysluplných rozhovorov. Počas prednášok sme si pripomenuli, že Boh nás volá, aby sme išli aj k ľuďom na periférii, a že pri misii je kľúčový náš pokorný postoj srdca. Práve vtedy môže skrze nás Boh konať.
Predposledný deň akcie sa účastníci zapojili do workshopov, ktoré ich pripravili na misiu v uliciach Bratislavy. Na Silvestra sa účastníci rozišli po meste, oslovovali okoloidúcich, ponúkali im biblické verše a pozývali ich na adoráciu v blízkom kostole.

Bola to krásna príležitosť na zdieľanie evanjelia a mnohí ľudia boli dotknutí. Viacerí z oslovených sa zúčastnili adorácie, ktorá bola sprevádzaná spevom komunitných piesní. Po akcii sa niektorí z účastníkov podelili o svoje povzbudzujúce svedectvá. Do nového roka sme mohli všetci vstúpiť spoločne s požehnaním, po ktorom nasledovala párty.

Celkovo bol celý čas veľmi požehnaný a povzbudzujúci. Nadviazali sme nové priateľstvá, spoznali členov komunity z celého sveta a strávili sme zmysluplný a radostný čas. Sme nesmierne vďační za možnosť organizovať tohtoročné EEYM na Slovensku.

Ctihodný Pierre Goursat, skromný zakladateľ

Ctihodný Pierre Goursat, skromný zakladateľ

Zenit (medzinárodná katolícka agentúra pôsobiaca v Ríme) priniesla rozhovor s Mons. Francisom Kohnom, postulátorom kauzy blahorečenia Pierra Goursata.
Francúzskeho Božieho služobníka Pierra Goursata vyhlásil pápež František v stredu 18. decembra 2024 za ctihodného. Jeho život je svedectvom viery a modlitby, súcitu s najchudobnejšími a veľkej evanjelizačnej vášne. Zenit sa rozprával s Mons. Francisom Kohnom, postulátorom kauzy blahorečenia a autorom knihy „Pierre Goursat, Une vie dans le souffle de l’Esprit Saint“ (Pierre Goursat, život vo vánku Ducha Svätého). Mons. Kohn vydá úplný životopis ctihodného Pierra Goursata v marci 2025.
Zenit: Ako vznikla kauza kanonizácie Pierra Goursata?
Mons. Francis Kohn: Koncom roka 2008, keď som končil svoju misiu vo Vatikáne v službe mladým ľuďom a Svetovým dňom mládeže, ma moderátor Komunity Emanuel požiadal, či by som nebol postulátorom kauzy blahorečenia Pierra Goursata. A ja som súhlasil.
Prípad kanonizácie je veľmi dlhý a zložitý proces. Pracujem na ňom viac ako 15 rokov! Diecéznu fázu oficiálne začal začiatkom januára 2010 v Paríži kardinál André Vingt-Trois, vtedajší parížsky arcibiskup, a trvala do konca roka 2015. Kardinál vymenoval cirkevný tribunál a historickú komisiu a potom bolo potrebné vykonať veľké množstvo výskumov. Po opätovnom vymenovaní za postulátora druhej etapy, rímskej fázy, som začiatkom januára 2016 odniesol do Ríma 12 000-stranový spis. Nasledoval celý proces, ktorý trvá až doteraz. Musel som napísať veľmi presnú súhrnnú správu s názvom Positio, ktorá má takmer 1 000 strán.
Táto záverečná fáza mala dva ciele. Po prvé, umožniť Dikastériu pre kauzy svätých uznať hrdinské cnosti Pierra Goursata, t. j. že žil kresťanské cnosti mimoriadnym spôsobom a na veľmi vysokej úrovni. A po druhé, povesť Božieho služobníka pre jeho svätosť, jeho vyžarovanie počas celého života, v čase jeho smrti a po nej. Zozbieral som stovky svedectiev o milostiach získaných na Pierrov príhovor. Teraz vstupujeme do novej fázy, ktorá bude spočívať v predkladaní „domnelých zázrakov“ na  jeho príhovor, aby mohli byť uznané, jeden pre jeho blahorečenie, druhý pre jeho kanonizáciu. To je práca, ktorú treba v nasledujúcich rokoch vykonať, aby mohol byť Pierre jedného dňa vyhlásený za blahoslaveného a potom za svätého.
Zenit: Ako človek, ktorý Pierra Goursata dobre poznal, čo vyžaruje z jeho osobnosti?
Mons. Francis Kohn: Som jedným z mála členov Komunity Emanuel, ktorí ho poznali ešte pred jej založením v roku 1972, a bol som jedným z jeho blízkych spolupracovníkov. Keď som ho v roku 1969 spoznal, mal 55 rokov a za sebou už dlhý profesionálny život vo svete kultúry a filmu.
V posledných rokoch sa pod drobnohľadom skúmajú Pierrove cnosti, najmä teologálne cnosti viery, nádeje a lásky. Je úplne jasné, že vieru a nádej uplatňoval vo veľmi vysokej miere. V nepokojnom období Cirkvi vždy napredoval a nikdy sa nevzdával napriek ťažkostiam, s ktorými sa mohol stretnúť, či už v osobnom živote alebo ako zodpovedný za Komunitu Emanuel.
Pierre bol veľmi citlivý človek s veľkou láskou ku každému a najmä k chudobným. Bol tiež veľmi energický a mal veľkú silu napriek svojmu chatrnému zdraviu. Vo veku 19 rokov takmer zomrel na tuberkulózu. Počas svojho života musel niekoľkokrát stráviť dlhé obdobie v sanatóriách, ale vždy prežil.
A napokon cnosťou, o ktorej veľmi často svedčia tí, ktorí ho poznali, a ktorá zahaľuje všetky ostatné cnosti, je Pierrova pokora. Pierre sa nikdy nechcel vyvyšovať ani predvádzať a nikdy sa neusiloval o privilégiá.
Pierre Goursat
Zenit: Čo môžete povedať o jeho spiritualite?
Mons. Francis Kohn: Bol to človek modlitby a adorácie. Bol jedným z priekopníkov znovuobjavenia eucharistickej adorácie v čase, keď adorácia Najsvätejšej sviatosti vo Francúzsku prakticky vymizla. Pierre Goursat mal mnoho duchovných poznatkov, pretože každý deň trávil dlhé hodiny v modlitbe a snažil sa plniť Božiu vôľu. 
Svojím životom ukázal, že modlitba a angažovanosť vo svete si neodporujú, ale dopĺňajú sa. Keďže bol veľkým adorátorom, bol aj veľkým evanjelizátorom. Pierre Goursat zhrnul povolanie Komunity Emanuel do troch slov: „Adorácia, súcitenie a evanjelizácia“. Súcit, vysvetlil, je priamym dôsledkom adorácie a nevyhnutne vedie k evanjelizácii. Preňho to bola duchovná dynamika, ovocie jeho osobnej skúsenosti.
Pierrovi bola veľmi blízka „malá cesta“ duchovného detstva svätej Terézie z Lisieux, cesta tých, ktorí dôverujú Bohu a po uvedomení si svojej slabosti sa zverujú Bohu, ktorý môže všetko. Po stopách malej Terézie a veľmi moderným spôsobom ukázal, že svätosť je nielen možná pre každého, ale že ju treba žiť v srdci každodenného života.
Pierre mal blízko aj k Františkovi Saleskému, svätcovi zo 17. storočia, ktorý tiež ukázal, že svätosť nie je vyhradená len pre klerikov a rehoľníkov, ale každý pokrstený človek je povolaný stať sa svätým bez ohľadu na svoj stav alebo profesionálnu činnosť.
Zenit: Čo priniesol Pierre Goursat Katolíckej cirkvi založením Komunity Emanuel?

Mons. Francis Kohn: Pierre Goursat mal nesmiernu lásku k Cirkvi. Snažil sa zakoreniť Komunitu Emanuel v Katolíckej cirkvi a prispel k jej duchovnej obnove, ďaleko presahujúcej rámec charizmatickej obnovy. Bol svedkom nádeje: nevzdával sa v nepokojných časoch, v cirkevnom a spoločenskom kontexte poznačenom spochybňovaním a spochybňovaním kresťanskej viery.

V roku 1975 Pierre Goursat intuitívne navrhol ostatným komunitám a modlitebným skupinám charizmatickej obnovy, aby sa zhromaždili v Paray-le-Monial v čase, keď sa kult Najsvätejšieho Srdca zanedbával. Vďaka svojej láske k Cirkvi a Ježišovmu Srdcu oživil a oprášil kult Najsvätejšieho Srdca zdôrazňovaním lásky a milosrdenstva podľa posolstva, ktoré Ježiš adresoval svätej Margite Márii v 17. storočí.
Jeho prínosom bolo aj uvedenie veľkých myšlienok Druhého vatikánskeho koncilu do praxe. Založením Komunity Emanuel ako jeden z prvých uviedol do praxe bratský život spájajúci laikov, „zasvätených“ pre kráľovstvo a kňazov, ktorí sa mohli spoľahnúť jeden na druhého a spoločne pracovať v službe Cirkvi a evanjelizácii.
Zenit: Máte nejakú anekdotu alebo zaujímavosť o Pierrovi?
Mons. Francis Kohn: Pierre Goursat žil veľmi chudobne a bol vždy rovnako oblečený. Ľudia, ktorí boli v Komunite noví, si mysleli, že sa stretnú so zakladateľom, ktorý bude na scéne jasne viditeľný, ale častejšie bol vzadu v miestnosti, nič nehovoril a niektorí ľudia ho považovali za tuláka alebo bezdomovca, ktorého vítali.
Pierre bol veľmi originálna osobnosť. Mal veľkú vnútornú slobodu a bol úplne nezávislý od pohľadu iných. Keďže kvôli svojmu zdraviu jedol veľmi málo, často potreboval len kúsok suchára s džemom a kúsok syra. A nikdy sa nehanbil. Napríklad raz, keď sme prišli do biskupského úradu, jedol jogurt, ktorý si prirodzene vložil späť do vrecka, keď biskup vystrel ruku na privítanie. Takto sa Pierre správal ku všetkým, či k „malým“ alebo „veľkým“.