40 dní na ceste svätosti – 34. deň

Komunita Emanuel spolu s farnosťou Handlová pripravili na najbližšie pôstne obdobie čítanie na pokračovanie v podobe apoštolskej exhortácie Sv. Otca, pápeža Františka, Gaudete et exsultate – o povolaní k svätosti v každodennom živote. Cieľom je nechať v sebe rezonovať pápežove slová a prijať pozvanie k svätosti, ktoré je našim krstným povolaním, či sme laici, zasvätené osoby alebo kňazi. Je to cesta objavovania a odkrývania konkrétneho Božieho pozvania a našej odpovede naň v každodennom živote, ktorý žijeme, na mieste, kde žijeme, pracujeme a nasledujeme Ježiša Krista.

Pondelok po piatej pôstnej nedeli | 30.3.2020

Sv. omša: Dan 13,1-9.15-17.19-30; Jn 8,1-11

V spoločenstve

140. Je veľmi ťažké bojovať proti vlastnej žiadostivosti a proti úkladom a pokušeniam diabla a egoistického sveta, ak sme izolovaní. Je to bombardovanie, ktoré nás zvádza natoľko, že ak sme príliš osamelí, ľahko stratíme zmysel pre realitu, vnútornú jasnosť a podľahneme.

141. Posväcovanie je spoločné napredovanie: vždy dvaja a dvaja. Tak sa to odzrkadľuje v niektorých svätých spoločenstvách. Pri rozličných príležitostiach Cirkev svätorečila celé spoločenstvá, ktoré hrdinsky žili evanjelium alebo ponúkli Bohu život všetkých svojich členov. Pomyslime napríklad na Siedmich svätých zakladateľov Rádu služobníkov Márie, na sedem rehoľníčok prvého kláštora Návštevy v Madride, na svätého Pavla Mikiho a japonských mučeníkov, na svätého Ondreja Taegona a jeho spoločníkov, mučeníkov, v Kórei, na svätého Rocca Gonzálesa a juhoamerických mučeníkov. Spomeňme si aj na nedávne mučeníctvo blahoslavených trapistických mníchov z Tibhirínu (Alžírsko), ktorí sa spoločne pripravovali na mučeníctvo. Takisto sú mnohé sväté manželské páry, v ktorých každý bol Kristovým nástrojom na posvätenie svojho manželského partnera. Žiť alebo pracovať s druhými je bezpochyby cestou duchovného rastu. Svätý Ján z Kríža hovorieval svojmu učeníkovi: žiješ s druhými, „aby ťa formovali a cvičili v čnosti“.104

142. Spoločenstvo je povolané vytvoriť ten teologálny priestor, „v ktorom možno skusovať mystickú prítomnosť zmŕtvychvstalého Pána“.105 Zdieľanie Slova a spoločné slávenie Eucharistie nás robí väčšmi bratmi, a postupne nás premieňa na sväté a misionárske spoločenstvo. Vďaka tomu vznikajú aj skutočné mystické skúsenosti prežívané v spoločenstve, ako to bolo v prípade svätého Benedikta a svätej Školastiky, alebo pri ušľachtilom duchovnom stretnutí, ktoré spoločne prežili svätý Augustín a jeho matka svätá Monika: „Keď sa priblížil deň, v ktorom mala opustiť svet; deň, o ktorom si vedel ty, ale nie my, stalo sa zaiste tvojím riadením, že sme zostali sami, opretí o oblok, z ktorého bolo vidieť do záhrady nášho domu (…). S túžbou sme otvárali ústa svojho srdca nebeským prúdom tvojho prameňa, prameňa života, ktorým si ty (…). Kým sme takto rozprávali a túžili po tom živote, dotkli sme sa ho mocným tlkotom svojho srdca (…). Takže večný život sa podobá takejto chvíli vytrženia, po ktorej toľko vzdycháme.“106

143. Avšak tieto skúsenosti nie sú to najčastejšie ani to najdôležitejšie. Spoločný život, či už v rodine, vo farnosti, v rehoľnom spoločenstve alebo akomkoľvek inom, je tvorený mnohými malými každodennými detailmi. To sa dialo vo svätom spoločenstve tvorenom Ježišom, Máriou a Jozefom, v ktorom sa paradigmatickým spôsobom odrážala krása trojičného spoločenstva. Tiež sa to dialo v komunitnom živote, ktorý Ježiš viedol so svojimi učeníkmi a s jednoduchým ľudom.

144. Spomeňme si, ako Ježiš pozýval svojich učeníkov venovať pozornosť detailom.
Malý detail, že sa minulo víno na slávnosti.
Malý detail, že chýbala jedna ovca.
Malý detail, že vdova darovala svoje dve mince.
Malý detail, že treba zásobu oleja do lámp, keď sa ženích zdrží.
Malý detail, že žiada svojich učeníkov, aby zistili, koľko majú chlebov.
Malý detail, že mal pripravené ohnisko a rybu na rošte, keď čakal svojich učeníkov na úsvite.

145. Spoločenstvo, ktoré uchováva malé detaily lásky,107 v ktorom sa jeho členovia starajú jeden o druhého a vytvárajú otvorený a evanjelizačný priestor, je miestom prítomnosti Vzkrieseného, ktorý ho posväcuje podľa plánu Otca. Niekedy, skrze dar Pánovej lásky, sú nám uprostred týchto malých detailov darované skúsenosti Božej útechy:
„V jeden zimný večer som ako zvyčajne konala moju malú službu… Zrazu som počula v diaľke harmonický zvuk hudobného nástroja. Tak som si predstavila krásne osvetlenú sálu, všetko žiariace bohatou výzdobou; a v nej elegantne oblečené dievčatá, ktoré si navzájom vymieňali komplimenty a prejavovali svetské zdvorilosti. Potom môj pohľad utkvel na chudobnej chorej žene, ktorej som slúžila. Namiesto melódie som naraz počula jej lamentujúce vzdychy… Nedokážem vyjadriť, čo sa to stalo v mojej duši. Viem len, že Pán ju osvietil lúčmi pravdy, ktoré natoľko presiahli ponurý jas pozemských slávností, že som ani nevedela uveriť svojmu šťastiu“.108

146. Naproti tendencii konzumného individualizmu, ktorý nás napokon izoluje v hľadaní blahobytu bez druhých, naša cesta posvätenia sa nesmie prestať identifikovať s Ježišovou túžbou: „Aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe“ (Jn 17, 21).

Niekoľko praktických odporúčaní k zamysleniam:

———————
Vyberte si formát, ktorý vám najviac vyhovuje:

– stiahnite si pracovný zošit do svojho počítača alebo mobilného zariadenia v podobe PDF formátu (tu),
– prihláste sa na každodenný odber emailov, ktoré budú obsahovať jednotlivé zamyslenia na každý deň (prihlásiť sa),
– sledujte príspevky na našom Facebooku,
– sledujte našu webovú stránku www.emanuel.sk.