28 mar, 2021 | Aktuality
Pierre Goursat, zakladateľ Komunity Emanuel, zomrel v deň sviatku Zvestovania Pána 25. marca 1991. V tomto roku si pripomíname tridsiate výročie jeho odchodu k Pánovi. Pierrov život sa, takpovediac, odvíjal z rúk Panny Márie späť do jej náručia, lebo sa narodil 15. augusta 1914 v deň Nanebovzatia.
Pri príležitosti výročia jeho smrti a aj tejto pozoruhodnej súvislosti Pierrovho života, ponúkame jeho pohľad na Máriu a na dôležitosť odovzdania sa skrze ňu Ježišovi vo vyučovaní, ktoré predniesol na komunitnom víkende blízko Barcelony 29. mája 1988.
Pierrovo vyjadrovanie bolo často útržkovité, rozprávanie na verejnosti nebolo jeho silnou stránkou. O to viac sú možno viditeľné a vnímateľné jemné „záchvevy“ hĺbky jeho vzťahu k Ježišovi a Márii a ich jednoduchá originalita poukazuje na veľkú dôvernosť, ktorú voči nim Pierre prežíval.
So súhlasom parížskeho arcibiskupa kardinála André Vingt-Troisa bol v januári 2010 oficiálne otvorený proces blahorečenia Pierra Goursata. (Diecézna fáza procesu už bola ukončená v roku 2015.) Podobnému skúmaniu podrobuje Cirkev životy tých ľudí, na ktorých bolo živé stretnutie s neviditeľným Bohom viac ako viditeľné. Možno niečo z toho zachytíme aj pri čítaní Pierrových slov.
Budeme hovoriť o zvestovaní. Ježiš sa stal malým embryom. Niekoľko dní po počatí mu začalo biť srdce. Od tohto momentu hovoril: „Hľa, tu som Pane, aby som plnil tvoju vôľu.“ Vôľou Otca je, aby sa jeho Syn ponúkol ako obeta.
Medzi Máriou a Ježišom je veľmi veľká dôvernosť. Mária chápe, že jej Syn sa dáva ako obeta. Krátko po narodení idú do Jeruzalema, kde sa Mária dozvedá, že jej srdce prenikne meč. Tieto slová poukazujú na jednotu Ježišovho a Máriinho srdca.
Preto svätý Ján Eudes povedal, že Ježišovo srdce a srdce Márie tvoria jedno srdce. Je ťažké to pochopiť, lebo existuje Máriino ľudské srdce a Ježišovo božské srdce. A my, ktorí v Duchu Svätom patríme Ježišovi a Márii, sa stávame deťmi Márie. Táto skutočnosť nám dáva milosť detskej odovzdanosti do jej rúk. Pretože Mária nás prijíma ako matka, prijíma nás do svojho lona ako syna (dcéru). Musíme žiť v jej Synovi s odovzdanosťou malých detí. Je to veľmi jednoduché. Ak túto jednoduchosť dosiahneme, v živote bude všetko ľahké.
Pripomeňme si príklad svätej Terézie od Dieťaťa Ježiš. Nosila malý kríž, ktorý jej spôsobil infekciu. Povedala: „Som príliš malá na to, aby som nosila tento kríž. Pán to odo mňa nežiada. Som spokojná s malými obetami, ktoré prinášam.“ Keď hovoríme o mučeníctve, je ťažké pochopiť radosť. Ale my v charizmatickej obnove sme jednoduchí a radostní. Ako spievame v jednej piesni: „Pane, tu som, tu som ako dieťa!“
Toto všetko nám ukazuje Mária. S ňou sa dá všetko robiť s ľahkosťou. Bez nej sa zatvrdzujeme v duchu voluntarizmu a takto to nefunguje. Pozrime sa na svätého Petra a svätého Jána. Svätý Peter povedal: „Som veľmi silný. Aj keby ťa všetci opustili, ja ťa neopustím.“ Opieral sa iba o svoje vlastné sily a Pán mu dal lekciu. „Skôr ako zaspieva kohút, trikrát ma zaprieš.“ Ale Ján bol spolu s Máriou až pod krížom. A Ježiš na kríži povedal: „Hľa, tvoj syn. Hľa, tvoja matka.“ Toto je odovzdanosť.
Odovzdanosť je milosť. Znie to veľmi ľahko, ale je to aj ľahké aj ťažké. Je to ľahké, ak tomu správne rozumieme. Krásne o tom hovorila svätá Terézia od Dieťaťa Ježiš. Prinášala malé obety. Z malých obiet skrze malé obety robila ďalšie, ešte väčšie. Ježiš má pravdu, keď nám hovorí: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“ Svätý Pavol hovorí: „Neste si vzájomne bremená…“ Takto sa ľahšie nosia.
Poznáte združenie la Croix glorieuse (Oslávený kríž). Tvoria ho bratia a sestry z Komunity, ktorí veľmi trpia, a ktorí požiadali o začlenenie do tohto združenia v rámci Komunity. Každý mesiac sa stretávajú a navzájom sa za seba modlia. Istá sestra diabetička si denne musela sedem až osemkrát pichnúť inzulín. Iná sestra jej povedala: „Mala by si o podporu požiadať ostatné sestry.“ Ale ona to nechcela urobiť až do dňa, keď povedala: „Vzdávam sa.“ Akceptovala, aby pre ňu ostatní vytvorili modlitbovú reťaz. Každý deň sa za ňu modlil jeden človek. Na každého vyšla modlitba raz za týždeň.
Tejto sestre to veľmi pomohlo a svedčila o tom v Paray-le-Monial: „Som oveľa uvoľnenejšia.“
Stále viac a viac bratov hovorí: „Potrebujem vo svojom utrpení pomoc.“ Hľadali sme sedem ľudí, ktorí by sa za nich modlili. A ak sme ich nenašli, hľadali sme v Komunite.
V Uruguaji žil istý brat ťažkou deformáciou tváre. Povedal: „Nemôžem takto žiť, zabijem sa.“ Dve sestry mu hovorili o Ježišovi a on požiadal o sprevádzanie. Teraz má jeho život zmysel. Vidíme, aké je to dobré pre obrátenie hriešnikov. Takto môžete konať aj tu v Španielsku. Keď tento mladý muž, ktorý chcel spáchať samovraždu, spoznal Pána, pochopil, že v odovzdanosti mu Pán dáva silu. A v tom je tajomstvo sily.
Neznepokojujte sa kvôli budúcnosti, hovoriac: „To, čo príde, bude strašné.“ Svätú Terezku napríklad veľmi unavovali prechádzky v záhrade, ale ona hovorila: „Kráčam pre misionárov.“
Radšej povedzme: „Ja túto malú obetu prijímam.“ To je to Máriino „áno“. Ak ho budeme, vyslovovať často, náš život sa premení a my budeme ako malé deti. Musíme byť ako plod v Máriinom lone, lebo v jej lone žijeme z jej krvi.
Záver je povedať „áno,“ teraz. Citovosť potrebuje vieru ako svoju oporu.
——-
Preložené / https://emmanuel.info/marie-nous-recoit-comme-une-mere-enseignement-pierre-goursat/
23 aug, 2020 | Aktuality
Pozývame ťa objavovať tajomstvo, ako napĺňať Ježišovu túžbu zachrániť svet. Cieľom Evanjelizačnej školy je formovať mladých ľudí – nechať rásť odvahu, lásku a vieru. Túžime slovom a spôsobom života vnášať lásku Ježiša Krista do našich životov. Nechať sa milovať a milovať! Na jeseň začína nový ročník. Ak túžiš po spoločenstve, nových vzťahoch, chvále, zvelebovaní a radosti, príď medzi nás! Chceme ísť do celého sveta. Poď s nami!
EŠO zastrešuje Thlic. Martin Harčár, absolvent Lateránskej univerzity v Ríme v odbore Teológia evajelizácie v spolupráci s UPC v Prešove a v Košiciach a Komunitou Emanuel. Štúdium je zamerané na získanie evanjelizačných vedomostí a zručností s cieľom vytvorenia misijných tímov a organizovania misijných výjazdov a evanjelizačných aktivít. Formácia bude prebiehať počas 4 semestrov v priestoroch UPeCe Košice a to jednu sobotu v mesiaci.
Kritériá:
– vek od 18 do 30 rokov
– absolvovaná základná formácia v spoločenstve
– písomné odporúčanie od kňaza alebo lídra spoločenstva
– motivačný list
Všetky informácie a prihlasovanie na:
https://evanjelizuj.wordpress.com/prihlas-sa-na-eso-2020-2021/
16 júl, 2020 | Aktuality
Keď sa povie turistika alebo púť, každý vie, čo to znamená. Ale keď sa povie teleport? Priznám sa, že slovo sa mi spája s počítačovými hrami. Nešlo však o virtuálnu realitu, ale o skutočnosť so všetkým, čo prináša – putovanie, námahu, pot, smäd, hlad, ale aj smiech, debaty, neočakávané situácie, práskanie bičom, streľbu z luku, vzduchovky a, samozrejme, spoločnú modlitbu. V jednu peknú sobotu na začiatku júla sa chlapi z farností Handlová a Kremnica a z Komunity Emanuel stretli a toto všetko chceli stihnúť za jeden jediný deň. Spoločne putovať z Handlovej do Kremnice. Kto mal syna, mal vziať syna. Kto ho nemal, prišiel sám, no sám určite nebol. Naším cieľom bolo stretnúť sa spoločne ako chlapi a nielen sedieť a mudrovať, ale niečo spolu zažiť. Všetko sa začalo modlitbou chvál v Kostole sv. Kataríny v Handlovej a svätou omšou. Počas nej sme premýšľali aj nad našimi otcami a synmi.
Čo zažiť s otcom? Nuž predtým, ako sme sa otcami stali, boli sme najprv synmi a mali sme svojich otcov, prežívali sme s nimi vzťah. Nie vždy musel byť dobrý. Mohol byť plný rán, ktoré azda bolia dodnes. Uvažovali sme nad našimi vzťahmi k otcom, no nie preto, aby sme ich odsudzovali a topili sa v smútku, hneve, ranách…, ale aj napriek všetkému vykročili k svojmu otcovi (či už je živý alebo mŕtvy) a jednoducho poďakovali za dar života.
Čo zažiť so synom? Možno práve to, čo sme my s vlastnými otcami už/ešte nezažili. Jednoducho byť so svojim synom počas putovania, ktoré prinášalo aj náročnejšie fázy. Vyjadriť mu priazeň, podporu. Vysloviť slová uznania, lásky. „Syn môj, mám ťa naozaj rád a si pre mňa vzácny!“ Niekto na tieto slová možno čaká dodnes…
Keď sme konečne dorazili do Kremnických Baní, do geografického stredu Európy, chvíľu sme sa v Kostole sv. Jána Krstiteľa zjednotili v modlitbe chvál za všetkých mužov, naše rodiny, úmysly. Odtiaľ sme sa už tešili na kremnickú faru, kde nás čakal guláš, ktorý chutil naozaj skvelo. Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli, aby sme tento čas mohli prežiť spokojne a v Otcovej prítomnosti.
13 máj, 2020 | Aktuality
Od 4. do 30. mája sa koná online duchovná obnova WAKE UP, ktorú organizuje páter Milan Toman v kostole Povýšenia sv.Kríža v Bratislave spolu so spoločenstvom EFEZ a našou Komunitou Emanuel.
Prihlásiť sa k obnove možno každý pracovný deň od 6:30 cez link daliborko.sk/tv/ alebo cez FB Daliborko. Od pondelka do piatku „budíme Zornicu“, kde adorujeme Pána, modlíme sa litánie k Duchu Sv. a čítame zamyslenie na daný deň, ktoré nás sprevádza počas celého dňa a týždňa.
Čas pandémie skúma naše srdcia a odhaľuje slabé a zranené miesta. Čas izolácie a karantény v nás prebúdza túžbu začať nanovo. Spravme REŠTART, avšak s novým srdcom posilneným mocou zhora. Túžime pred zoslaním Ducha Svätého vyprosovať milosti pre každý stav a povolanie v našej komunite. Túžime sa nanovo zapáliť a horieť Božou láskou, verne a s dôverou pristupovať k trónu Jeho milostí, „aby vás naplnila Božia milosť celá“ (Ef 3,19)
Pravidelne každý štvrtok počas obnovy prebieha od 19:00-21:00 večer modlitieb. Taktiež sa k týmto večerom chvály a modlitby možno pripojiť cez link daliborko.sk/tv/ alebo cez FB Daliborko.
Program štvrtkových večerov:
19:00 – modlitba chvály;
19:10 – vyučovanie;
19:30 – sv. omša;
20:00 – Modlitebný večer: adorácia a príhovorné modlitby;
21:00 – záverečné Eucharistické požehnanie.
Témy štvrtkových večerov:
07. máj 2020: BOLESŤ – „Zranené srdce“ (sprevádzané Komunitou Emanuel)
Modlitba za uzdravenie zo strachu, paniky a za dôveru srdca.
14. máj 2020: VĎAČNOSŤ – „Pán nášho života“ (sprevádzané spoločenstvom Efez)
Modlitba prijatia seba a za odovzdanie života.
21. máj 2020: ODVAHA – „Dal som vám moc“ (sprevádzané Komunitou Emanuel)
Modlitba oslobodenia a modlitba za plnosť ovocia sviatostí.
28. máj 2020: CHVÁLA – „Kde je Pánov Duch, tam je sloboda“. Modlitba za vnútornú slobodu a vyliatie Ducha Sv. (sprevádzané spoločenstvom Efez)
30. máj 2020 – WAKEUP / celodenná duchovná obnova a nočná vigília s Komunitou Emanuel, spoločenstvom Efez a veríme, že aj v tomto roku príde medzi nás otec biskup Jozef Haľko
Zjednoťme sa či už fyzicky prítomní počas štvrtkových večerov alebo duchovne cez internet a chváľme Pána, lebo On sa nám v tomto čase každému jednotlivo prihovára: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje.“ (Ján 14,27) A tak sa nebojme spraviť krok väčšej dôvery, veď On už ten krok vpred dávno urobil pre nás.
9 apr, 2020 | Aktuality, Zamyslenia
Mnohí ľudia v tieto dni bolestne ťažko prežívajú skutočnosť, že nemôžu ísť na sv. omšu, adoráciu, ba ani na sv. prijímanie, osobitne tí, ktorí boli zvyknutí chodiť pravidelne. A možno až teraz, keď máme objektívne a vonkajšie prekážky, si uvedomujeme, ako nám to chýba a aký veľký dar máme v Eucharistií.
Ako katolíci prežívame Božiu blízkosť osobitne v Eucharistií, v ktorej je náš Boh Emanuel, teda Boh s nami, Boh uprostred nás. A keďže ten dar je nám odopretý z objektívnych dôvodov, z Božej prozreteľnosti Boh predvídal túto situáciu a cez Cirkev nás pred časom pozval prežívať ROK BOŽIEHO SLOVA.
Nie Rok Biblie, či Rok Svätého písma, ale ROK BOŽIEHO SLOVA. Teda slova, v ktorom sa nám prihovára sám Boh, slovo, skrze ktoré je Boh tiež prítomný medzi nami. Samozrejme, nie sviatostným spôsobom ako v Eucharistií, ale je tiež prítomný medzi nami. Navyše, keďže Eucharistiu nemôžeme mať v našich domovoch, Božie slovo máme. A hoci prežívame „eucharistický pôst“, teda bez Eucharistie, tak ho ale môžeme prežívať v blízkosti Božieho slova.
Ako? Niekoľkými spôsobmi:
1. Vytvor si doma modlitbový kútik
Na prvom mieste je potrebné nájsť doma Božie slovo a pripraviť mu v našich domácnostiach osobitné miesto (napr. vytvoriť si doma modlitbový kútik), a prečo nemať aj zapálenú sviecu alebo kahanec, ako v kostole býva večné svetlo v blízkosti bohostánku, v ktorom je ukrytá Eucharistia.
2. Vezmi a čítaj Božie slovo
Každý deň si nachádzať čas, či už individuálne alebo spoločne ako rodina na čítanie Božieho slova, napr. čítať na pokračovanie niektoré evanjelium (Markovo je najkratšie, kľudne začať napr. ním), nechať sa ním sýtiť a spoločne nad ním uvažovať, zamýšľať sa a rozprávať, čo nás oslovilo, aké otázky nám prináša a pod.
3. Plánuj a vyhraď si čas každý deň
Existujú rôzne plány čítania Božieho slova, či už podľa jednotlivých kníh, alebo celého Písma, alebo na rôzne témy (nájdete ich napr. v aplikácii BIBLIA YOU VERSION).
4. Ži v Božej blízkosti a sýť sa slovom života
Dennodenne počúvame rôzne informácie a šírení sa koronavírusu a tieto nám prinášajú strach a obavy o náš život, život našich blízkych, o budúcnosť, atď. Veľmi záleží na tom, čím sýtime svoje vnútro. V Božom slove sa nám prihovára sám Boh a dáva nám slovo nádeje, istoty jeho blízkosti, osobitne v ťažkých časoch. Cez čítanie Božieho slova budeme zažívať Božiu blízkosť a najmä sýtiť svoje srdce slovom života, lebo slovo nášho Boha, je slovom života.
Mt 28,20
„Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“
Lk 12,6-7
„Nepredáva sa päť vrabcov za dva haliere? A Boh ani na jedného z nich nezabudne. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov!“
V knihe proroka Amosa (8,11) je napísané:
„Hľa, prídu dni – hovorí Pán, Jahve – i pošlem na zem hlad; nie hlad po chlebe a nie smäd po vode, ale po počúvaní Pánovho slova.“
V tieto dni zažívame podobnú skúsenosť. Nech teda tento čas je pre nás časom milosti, kedy môžeme nanovo alebo novým spôsobom objaviť Božiu blízkosť v našom živote.
Foto / Marek Filip
