Zakladateľ Komunity Emanuel Pierre Goursat vyhlásený za ctihodného

Zakladateľ Komunity Emanuel Pierre Goursat vyhlásený za ctihodného

Napĺňa nás veľká radosť zo správy, že pápež František schválil zverejnenie dekrétu z Dikastéria pre kauzy svätých, ktorý uznáva „hrdinské cnosti“ Pierra Goursata, laika a zakladateľa komunity Emmanuel, a vyhlásil ho za ctihodného.

Pierre Goursat (1914 – 1991)

Verný laik; Od chvíle svojho obrátenia, ku ktorému došlo vo veku 19 rokov, žil s veľkým zápalom kresťanské čnosti, prejavoval silu a odvahu v rôznych skúškach a ťažkostiach života. Vždy preukazoval veľkú lásku k Cirkvi a bezvýhradnú lojalitu k jej Učiteľskému úradu. Bol živený vrúcnou oddanosťou k Matke Božej a Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, ktoré definoval ako „horiacu pec lásky“.
Ctihodný Boží služobník Pierre Goursat sa narodil v Paríži 15. augusta 1914 a svoje detstvo a ranú pubertu prežil v rodinnom prostredí, ktoré bolo sťažené temperamentom jeho otca trpiaceho duševnými poruchami, ktorý v roku 1923 opustil svoju manželku a opustil rodinu. O tri roky neskôr stratil svojho mladšieho brata Bernarda, ktorý mal desať rokov, a naďalej žil so svojou matkou, ktorá prevádzkovala penzión v centrálnej štvrti Paríža. V roku 1933, počas obdobia, ktoré strávil v sanatóriu po ochorení na tuberkulózu, zažil cestu obrátenia, ktorá ho priviedla k viere a pestovala v ňom hlbokú lásku k Cirkvi. Po smrti matky aj napriek veľmi zlému zdravotnému stavu naďalej hospodáril s rodinným penziónom. V roku 1943 sa stretol s parížskym arcibiskupom kardinálom Emmanuelom Suhardom, ktorý zohral rozhodujúcu úlohu v jeho kresťanskom dozrievaní, sprevádzal ho pri rozlišovaní jeho povolania ako zasväteného laika a v roku 1943 prijal sľub čistoty. 
Činnosť ctihodného Božieho služobníka sa obzvlášť zintenzívnila vo francúzskom kultúrnom prostredí. V tých rokoch spolupracoval na francúzskej a parížskej misii a uvedomujúc si dôležitosť médií v oblasti evanjelizácie súhlasil, že sa stane generálnym tajomníkom Office Catholique Français du Cinéma. Medzitým, po opätovnom kontakte so svojím mentálne postihnutým otcom, v ňom vzrastal záujem o chudobných a ľudí s fyzickými a duševnými ťažkosťami, pričom sa obzvlášť intenzívne zaujímal o mladých ľudí ohrozených drogami a delikvenciou, a to natoľko, že niektorých z nich privítal v obytnom člne s názvom Péniche, ktorý za týmto účelom kúpil a kotvil na brehu Seiny. 
V roku 1971 došlo v jeho živote k rozhodujúcej skúsenosti, keď na duchovných cvičeniach zažil „vyliatie Ducha Svätého“. Po tomto stretnutí spolu s Martine Laffitte založil modlitebnú skupinu, ktorá za rok dosiahla 500 účastníkov. V roku 1973 sa tieto modlitebné skupiny, ktoré nazval „Emanuel“, v meste Paríž rýchlo rozrástli a začali sa pre nich organizovať letné stretnutia v Sanktuáriu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Paray-le-Monial. Miestny biskup zveril starostlivosť o túto svätyňu komunite Emanuel, čím sa stala významným centrom spirituality. V roku 1978 sa vrátil bývať na obytnú loď, ktorá sa stala akýmsi „ústredím“ Komunity Emanuel, ktorá sa ďalej rozrastala a rýchlo expandovala v mnohých krajinách (v súčasnosti je prítomná v 70 krajinách na rôznych kontinentoch). Po infarkte, ktorý utrpel v lete 1985, sa rozhodol odísť z úlohy moderátora Komunity Emanuel a strávil poslednú časť svojho života v úkryte a v modlitbe, v postoji úplného odovzdania sa Bohu. Zomrel na Péniche 25. marca 1991 a jeho pohreb o dva dni neskôr, na Zelený štvrtok, slávil parížsky arcibiskup kardinál Jean-Marie Lustiger v kostole Najsvätejšej Trojice, ktorý bol zverený do starostlivosti Komunity Emanuel.
Ctihodný Boží služobník od chvíle svojho obrátenia, ku ktorému došlo v roku 1933 vo veku 19 rokov, žil ako laik s veľkým zápalom pre kresťanské čnosti, preukazujúc silu a odvahu v rôznych skúškach a ťažkostiach života. Vždy preukazoval veľkú lásku k Cirkvi a bezvýhradnú lojalitu k jej Učiteľskému úradu. Bol živený vrúcnou oddanosťou k Madone a k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, ktoré definoval ako „horiacu pec lásky“, a preto pracoval na tom, aby svätyni v Paray-le-Monial dodal novú vitalitu. Jeho láska k blížnemu pramenila z lásky k Bohu: Pierre Goursat neustále prejavoval dobročinnosť voči núdznym, chudobným a znevýhodneným, ktorých považoval za „zranených životom“, tak ako svojho otca, ktorému sa snažil pomáhať aj na jeho ceste zmierenie sa s Bohom. Jeho horlivosť pre spásu duší pramenila z lásky k druhým.

Svoju úlohu moderátora komunity, ktorú založil, vykonával pokorne a diskrétne, bez toho, aby sa niekedy postavil do centra pozornosti, viditeľnosti, privilégiám a osobným výhodám. Jeho vzťah k cirkevnej hierarchii bol poznačený vernou oddanosťou žitou skrytým spôsobom, bez fanfár a publicity. Jeho vzťahy s ostatnými členmi komunity a s tými, ktorí ho oslovovali, boli vždy poznamenané transparentnosťou a triezvosťou. Žil v chudobe až do hrdinskej miery, nič nevlastnil a všetko, čo mal, dával núdznym. Jeho smrť vyvolala veľký výbuch modlitby a duchovného zápalu a mnohí ľudia naďalej navštevujú jeho hrob v Paray-le-Monial a zverujú mu svoje modlitbové úmysly.

Otec biskup Chovanec sa stretol s členmi Komunity Emanuel v Badíne

Otec biskup Chovanec sa stretol s členmi Komunity Emanuel v Badíne

Banskobystrický biskup Mons. Marián Chovanec sa v nedeľu stretol s členmi Komunity Emanuel a Bratstva Ježišovho v Badíne. Počas spoločnej diskusie členovia Komunity Emanuel predstavili biskupovi evanjelizačné aktivity, ktoré realizujú – niektoré aj v spolupráci s inými spoločenstvami a farnosťami.
Počas slávenia spoločnej svätej omše biskup Chovanec povzbudil prítomných vo svojej homílii, aby zostali zakotvení v Pánovi, konali dobro a oslovovali ľudí, s ktorými žijú, čím im umožnia priblížiť sa k Bohu. Stanislav Majerník s manželkou sa po svätej omši biskupovi poďakovali za spoločne strávený čas a uistili ho o modlitbách členov Komunity Emanuel za jeho službu.  
Večer milosrdenstva pred Národným pochodom za život s Komunitou Emanuel

Večer milosrdenstva pred Národným pochodom za život s Komunitou Emanuel

Foto / Dominikáni Košice
V rámci programu Národného pochodu za život sme sa spoločne s vami modlili za práva počatých detí na život, ako aj na lásku a odprosovali sme za hriechy proti životu v našom národe počas Večera milosrdenstva a celonočnej adorácii v Dominikánskom kostole v Košiciach.
Foto / Dominikáni Košice
Veríme, že myšlienka pochodov za život pramení z hlbín lásky Božského Srdca. Pán túži preniknúť do nášich životov svojou svätou milosťou a jeho Eucharistická prítomnosť urobila z tohto pochodu viac než len nádhernú masívnu celospoločenskú oslavu života. Chce uzdravovať rany srdca, prinášať zmierenie a odpustenie, ponúka nádej na nový život – život v hojnosti… Veď preto prišiel, aby sme mali život a mali ho hojnejšie. (Ján 10, 10)
Večerom milosrdenstva sa v modlitbe aj vizuálne pred oltárom niesol obraz zo Zjavenia sv. apoštola Jána, v ktorom od Božieho a Baránkovho trónu vyteká rieka života. Rieka, ktorá prúdi, prináša oživenie všetkému, čo sa dostáva do jej blízkosti. Je to rieka na uzdravenie národov, prostredníctvom ktorej sa môže zazelenať každá púšť.
Potom mi ukázal rieku vody života, čistú ako krištáľ, vytekajúcu od Božieho a Baránkovho trónu. Uprostred jeho námestia, z oboch strán rieky, je strom života ktorý prináša dvanásť ráz ovocie: každý mesiac dáva svoje ovocie a lístie stromu je na uzdravenie národov. Už nikdy nebude nič prekliate. V ňom bude trón Boha a Baránka a jeho služobníci mu budú slúžiť; budú hľadieť na jeho tvár a na čele budú mať jeho meno. Noci už nebude a nebudú potrebovať svetlo lampy ani svetlo slnka, lebo im bude žiariť Pán, Boh, a budú kraľovať na veky vekov. (Zjv 22, 1-5)
Stromom života je sám Boží Syn – Ježiš Kristus, prítomný v každom chráme a od každého oltára vyviera rieka života. Od Ježiša prúdi uzdravenie a život v plnosti. Modlili sme sa, aby Pán vrátil život tam, kde je smrť, požehnanie tam, kde je kliatba, záhradu tam, kde je púšť…
Táto modlitba za požehnanie života musí neustále pokračovať, aby sme boli ľudom, ktorý vyprosí tejto krajine milosť znovu sa zazelenať. Modlíte sa ďalej spolu s nami. Ak ste nemali možnosť byť na tomto Večeri milosrdenstva alebo si ho vypočuť prostredníctvom vysielania Rádia Mária, prinášame vám jeho audiozáznam:
Aj vaša modlitba môže prispieť k zmene v prospech života a požehnania v našom národe. Boh je “Pán času a večnosti”. Vie svojou láskou premostiť akýkoľvek čas a priesto, ktoré by nás mohli deliť. Prajeme vám tiež zakúsiť Jeho prítomnosť, lásku a milosť, ktorou sme boli počas tohto Večera milosrdenstva obdarovaní. 
Svetové dni mládeže 2023 – Lisabon

Svetové dni mládeže 2023 – Lisabon

Na svetových dňoch mládeže so slovenskou komunitou Emanuel vycestovalo 17 mladých

Program komunity Emanuel začal v Coimbre úvodnou svätou omšou a následným večerným koncertom vážnej hudby. Druhý deň sme začali rannými chválami a pokračovali účasťou na svätej omši, prednáškach z rôznych oblastí viery a spoločnom zdieľaní. Posledný deň v Coimbre sme zažili spoločnú omšu so všetkými pútnikmi, ktorý boli v Coimbre a večer milosrdenstva.

31. augusta sme putovali do Fatimy, kde bola pre nás prichystaná prednáška a spoločná omša. Mohli sme vidieť aj domčeky Hyacinty, Lucii a Františka a nakúpiť suveníry pre celú rodinu. Prvého augusta sme si užili kúpanie v ľadovom atlantickom oceáne.

Nasledujúci deň bol pre pútnikov pripravený bohatý program pre telo aj ducha, ktorý začal chválami v komunitnom duchu a pokračoval omšou, následne sme si mohli vybrať medzi športovými aktivitami ako futbal alebo plážový volejbal alebo prednáškami a diskusiami. Tretieho augusta pokračoval program chválami, omšou a uvítacím ceremoniárom svätého Otca Františka. Deň sme zakončili večerom milosrdenstva. Ďalší deň bola pre nás prichystaná animovaná krížová cesta so svätým Otcom, na ktorú nadväzovala sobotná večerná adorácia. V nedeľu sme sa rozlúčili so svätým otcom Františkom záverečnou svätou omšou. V pondelok sme si stihli poobzerať aj mesto s jeho pamiatkami a zažili sme aj záverečné kúpanie v oceáne. Program bol veľmi bohatý a čas veľmi požehnaný.