40 dní na ceste svätosti – 39. deň

3 apr, 2020 | Aktuality, Zamyslenia

Komunita Emanuel spolu s farnosťou Handlová pripravili na najbližšie pôstne obdobie čítanie na pokračovanie v podobe apoštolskej exhortácie Sv. Otca, pápeža Františka, Gaudete et exsultate – o povolaní k svätosti v každodennom živote. Cieľom je nechať v sebe rezonovať pápežove slová a prijať pozvanie k svätosti, ktoré je našim krstným povolaním, či sme laici, zasvätené osoby alebo kňazi. Je to cesta objavovania a odkrývania konkrétneho Božieho pozvania a našej odpovede naň v každodennom živote, ktorý žijeme, na mieste, kde žijeme, pracujeme a nasledujeme Ježiša Krista.

Sobota po piatej pôstnej nedeli | 4.4.2020

Sv. omša: Ez 37,21-28; Jn 11,45-56

Duchovná skazenosť

164. Cesta svätosti je prameňom pokoja a radosti, ktorú nám darúva Duch, ale zároveň si žiada, aby sme mali „lampy zažaté“ (Lk 12, 35) a zostali pozorní: „Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe!“ (1 Sol 5, 22). „Bdejte!“ (Mk 13, 35; Mt 24, 42). „Nespime!“ (1 Sol 5, 6). Pretože tí, ktorí sa domnievajú, že nepáchajú vážne priestupky proti Božiemu zákonu, môžu sa ocitnúť v istom druhu omámenia a ochabnutia. Keďže nenachádzajú nič vážne, čo by si mali vyčítať, nevšimnú si túto vlažnosť, ktorá sa po troche zmocňuje ich duchovného života, až skončia mravne narušení a skazení.

165. Duchovná skazenosť je horšia ako pád hriešnika, pretože ide o pohodlnú a sebestačnú zaslepenosť, v ktorej sa napokon všetko zdá dovolené: klamstvo, ohováranie, egoizmus a mnohé subtílne formy autoreferenciality, keď už „sám satan sa tvári ako anjel svetla“ (2 Kor 11, 14). Tak skončil svoje dni Šalamún, zatiaľ čo veľký hriešnik Dávid dokázal vlastnú mizériu prekonať. V jednom rozprávaní nás Ježiš upozornil na toto klamlivé pokušenie, pre ktoré skĺzame do skazenosti: spomína človeka oslobodeného od diabla, ktorý si namýšľal, že jeho život je čistý, až napokon skončil posadnutý ďalšími siedmimi zlými duchmi (porov. Lk 11, 24 – 26). Iný biblický text používa silný obraz: „Pes sa k tomu vrátil, čo vyvrátil“ (2 Pt 2, 22; Prís 26, 11).

Niekoľko praktických odporúčaní k zamysleniam:

———————
Vyberte si formát, ktorý vám najviac vyhovuje:

– stiahnite si pracovný zošit do svojho počítača alebo mobilného zariadenia v podobe PDF formátu (tu),
– prihláste sa na každodenný odber emailov, ktoré budú obsahovať jednotlivé zamyslenia na každý deň (prihlásiť sa),
– sledujte príspevky na našom Facebooku,
– sledujte našu webovú stránku www.emanuel.sk.

40 dní na ceste svätosti – 38. deň

2 apr, 2020 | Aktuality, Zamyslenia

Komunita Emanuel spolu s farnosťou Handlová pripravili na najbližšie pôstne obdobie čítanie na pokračovanie v podobe apoštolskej exhortácie Sv. Otca, pápeža Františka, Gaudete et exsultate – o povolaní k svätosti v každodennom živote. Cieľom je nechať v sebe rezonovať pápežove slová a prijať pozvanie k svätosti, ktoré je našim krstným povolaním, či sme laici, zasvätené osoby alebo kňazi. Je to cesta objavovania a odkrývania konkrétneho Božieho pozvania a našej odpovede naň v každodennom živote, ktorý žijeme, na mieste, kde žijeme, pracujeme a nasledujeme Ježiša Krista.

Piatok po piatej pôstnej nedeli | 3.4.2020

Sv. omša: Jer 20,10-13; Jn 10,31-42

Bdelí a dúfajúci

162. Slovo nás jasne pozýva „čeliť úkladom diabla“ (Ef 6, 11) a zastaviť „všetky ohnivé šípy zloducha“ (Ef 6, 16). Nie sú to poetické slová, pretože naša cesta k svätosti je aj neustálym bojom. Kto to nechce uznať, bude vystavený nezdaru alebo priemernosti. Pre zápas máme mocné zbrane, ktoré nám dáva Pán: vieru, ktorá sa prejavuje v modlitbe, meditáciu Božieho slova, slávenie svätej omše, eucharistickú adoráciu, sviatostné zmierenie, diela lásky, komunitný život, misionárske úsilie. Ak to zanedbáme, ľahko nás zvedú falošné prísľuby zla, lebo – ako hovorieval svätý páter Brochero: „Čo na tom, že diabol nám sľubuje slobodu a predhadzuje nám všetky svoje dobrá, keď sú to dobrá falošné a otrávené…?“122

163. Na tejto ceste sú rozvoj dobra, duchovné dozrievanie a rast v láske hlavnou protiváhou zla. Nik neodolá, ak sa rozhodne zotrvať v mŕtvom bode, ak sa uspokojí s málom, ak prestane snívať, že Bohu ponúkne krajšie sebadarovanie. O to horšie, ak prepadne porazeneckému duchu, pretože „kto začína bez dôvery, ten už dopredu prehral polovicu bitky a navyše zakopáva svoje talenty… Kresťanský triumf je vždy krížom, ale krížom, ktorý je zároveň aj zástavou víťazstva, nesenou s bojovnou jemnosťou proti útokom zla“.123

Niekoľko praktických odporúčaní k zamysleniam:

———————
Vyberte si formát, ktorý vám najviac vyhovuje:

– stiahnite si pracovný zošit do svojho počítača alebo mobilného zariadenia v podobe PDF formátu (tu),
– prihláste sa na každodenný odber emailov, ktoré budú obsahovať jednotlivé zamyslenia na každý deň (prihlásiť sa),
– sledujte príspevky na našom Facebooku,
– sledujte našu webovú stránku www.emanuel.sk.

40 dní na ceste svätosti – 37. deň

1 apr, 2020 | Aktuality, Zamyslenia

Komunita Emanuel spolu s farnosťou Handlová pripravili na najbližšie pôstne obdobie čítanie na pokračovanie v podobe apoštolskej exhortácie Sv. Otca, pápeža Františka, Gaudete et exsultate – o povolaní k svätosti v každodennom živote. Cieľom je nechať v sebe rezonovať pápežove slová a prijať pozvanie k svätosti, ktoré je našim krstným povolaním, či sme laici, zasvätené osoby alebo kňazi. Je to cesta objavovania a odkrývania konkrétneho Božieho pozvania a našej odpovede naň v každodennom živote, ktorý žijeme, na mieste, kde žijeme, pracujeme a nasledujeme Ježiša Krista.

Štvrtok po piatej pôstnej nedeli | 2.4.2020

Sv. omša: Gn 17,3-9; Jn 8,51-59

(5. kapitola)
Zápas, bdelosť a rozlišovanie

158. Kresťanský život je neustály zápas. Potrebné sú sila a odvaha na odolanie pokušeniam diabla a na ohlasovanie evanjelia. Tento boj je veľmi pekný, lebo nám umožňuje oslavovať zakaždým, keď Pán v našom živote zvíťazí.

Zápas a bdelosť

159. Nie je to len zápas proti svetu a svetskej mentalite, ktorá nás zavádza, ohlupuje a robí priemernými bez nasadenia a radosti. Takisto to nie je len boj proti vlastnej krehkosti a vlastným sklonom (každý má nejaký: lenivosť, žiadostivosť, závisť, žiarlivosť atď.). Je to aj neustály boj proti diablovi, ktorý je kniežaťom zla. Sám Ježiš oslavuje naše víťazstvá. Radoval sa, keď jeho učeníci dokázali napredovať v ohlasovaní evanjelia, prekonávajúc opozíciu zlého ducha, a jasal: „Videl som satana padať z neba ako blesk“ (Lk 10, 18).

Viac než len mýtus

160. Neprijmeme existenciu diabla, ak budeme nástojiť na pohľade na život len na základe empirických kritérií a bez nadprirodzeného zmyslu. Práve presvedčenie, že táto zlá moc je v nás prítomná, nám umožňuje pochopiť, prečo má zlo niekedy takú deštrukčnú moc. Je pravda, že biblickí autori mali obmedzený koncepčný výstroj na vyjadrenie niektorých skutočností a že v Ježišových časoch sa mohla napríklad epilepsia zamieňať s posadnutím diabla. Avšak to nás nesmie viesť k prílišnému zjednodušovaniu skutočnosti a k tvrdeniu, že všetky prípady vyrozprávané v evanjeliách boli psychické choroby a že diabol napokon neexistuje alebo nekoná. Jeho prítomnosť je na prvej strane Písem, ktoré končia víťazstvom Boha nad diablom.120 Vskutku, keď nám Ježiš dal „Otčenáš“, chcel, aby sme ho končili s prosbou, aby nás Otec zbavil Zlého. Výraz, ktorý je tam použitý, sa nevzťahuje na abstraktné zlo: presnejší preklad toho slova je „Zlý“. Označuje osobné bytie, ktoré nás trýzni. Ježiš nás naučil denne prosiť o toto oslobodenie, aby jeho moc nad nami nevládla.

161. Nemyslime si teda, že je to len mýtus, obraz, symbol, literárna postava alebo myšlienka.121 Taký klam nás vedie k tomu, aby sme prestali dávať pozor, nechránili sa a vystavili sa nebezpečenstvu. Nepotrebuje nás vlastniť. Otrávi nás nenávisťou, smútkom, závisťou, neresťami. A tak, keď prestaneme dávať pozor, využije to, aby nám zničil život, naše rodiny, naše spoločenstvá, pretože obchádza ako „revúci lev a hľadá, koho by zožral“ (1 Pt 5, 8).

Niekoľko praktických odporúčaní k zamysleniam:

———————
Vyberte si formát, ktorý vám najviac vyhovuje:

– stiahnite si pracovný zošit do svojho počítača alebo mobilného zariadenia v podobe PDF formátu (tu),
– prihláste sa na každodenný odber emailov, ktoré budú obsahovať jednotlivé zamyslenia na každý deň (prihlásiť sa),
– sledujte príspevky na našom Facebooku,
– sledujte našu webovú stránku www.emanuel.sk.

40 dní na ceste svätosti – 36. deň

31 mar, 2020 | Aktuality, Zamyslenia

Komunita Emanuel spolu s farnosťou Handlová pripravili na najbližšie pôstne obdobie čítanie na pokračovanie v podobe apoštolskej exhortácie Sv. Otca, pápeža Františka, Gaudete et exsultate – o povolaní k svätosti v každodennom živote. Cieľom je nechať v sebe rezonovať pápežove slová a prijať pozvanie k svätosti, ktoré je našim krstným povolaním, či sme laici, zasvätené osoby alebo kňazi. Je to cesta objavovania a odkrývania konkrétneho Božieho pozvania a našej odpovede naň v každodennom živote, ktorý žijeme, na mieste, kde žijeme, pracujeme a nasledujeme Ježiša Krista.

Streda po piatej pôstnej nedeli | 1.4.2020

Sv. omša: Dan 3,14-20.91-92.95; Jn 8,31-42

152. Prosím však, aby sme modlitbové ticho nechápali ako útek, ktorý neguje svet okolo nás. „Ruský pútnik“, ktorý kráčal v neustálej modlitbe, hovorí, že táto modlitba ho neodlučovala od vonkajšej skutočnosti: „Keď som sa stretával s ľuďmi, zdalo sa mi, že boli všetci príjemní, ako by to bola moja vlastná rodina… A toto svetlo som cítil nielen vnútri mojej duše, ale aj vonkajší svet sa mi zdal nádherný a očarujúci.“115

153. Ani história nemizne. Modlitba, práve preto, že sa sýti Božím darom vliatym do nášho života, by mala byť vždy pamätlivá. Spomienka na Božie diela je v základe skúsenosti zmluvy medzi Bohom a jeho ľudom. Keďže Boh sa rozhodol vstúpiť do dejín, modlitba je pretkaná spomienkami. Nielen spomienkou zjaveného Slova, ale aj vlastného života, života druhých, toho, čo Pán urobil vo svojej Cirkvi. Je to vďačná spomienka, o ktorej hovorí aj sv. Ignác z Loyoly vo svojej „Kontemplácii na dosiahnutie lásky“,116 keď nás žiada, aby sme si v pamäti uchovali všetky dobrodenia, ktoré sme dostali od Pána. Hľaď na svoju históriu, keď sa modlíš, a v nej nájdeš množstvo milosrdenstva. Zároveň to oživuje vedomie toho, že Pán ťa nosí vo svojej pamäti a nikdy na teba nezabudne. Preto má zmysel prosiť ho, aby osvietil aj malé detaily tvojej existencie, ktoré jemu neujdú.

154. Prosba je vyjadrením srdca, ktoré dúfa v Boha a ktoré vie, že samo nič nezmôže. V živote verného Božieho ľudu sa stretávame s mnohými prosbami plnými veriacej nežnosti a hlbokej dôvery. Neberme hodnotu prosebnej modlitbe, ktorá nám mnohokrát upokojuje srdce a pomáha nám pokračovať v boji s nádejou. Prosba príhovoru má osobitnú hodnotu, pretože je to akt dôvery voči Bohu a zároveň vyjadrenie lásky k blížnemu. Niektorí si pre spiritualistické predsudky myslia, že modlitba musí byť len čistá kontemplácia Boha, bez rozptýlení, akoby mená a tváre bratov boli vyrušením, ktorému sa treba vyhnúť. Naopak, skutočnosť je taká, že modlitba bude Bohu príjemnejšia a väčšmi posväcujúca, ak sa v nej, prostredníctvom príhovoru, snažíme žiť dvojité prikázanie, ktoré nám dal Ježiš. Príhovor vyjadruje bratskú starostlivosť o druhých, keď sme doň schopní vložiť život druhých, ich najviac znepokojujúce úzkosti a ich najkrajšie sny. O tom, kto sa štedro darúva, aby sa prihováral, možno povedať biblickými slovami: „Toto je milovník svojich bratov, ktorý sa mnoho modlí za národ“ (2 Mach 15, 14).

155. Ak naozaj spoznáme, že Boh existuje, nemôžeme ho prestať adorovať, občas v tichu plnom obdivu, alebo mu spievať oslavnú chválu. Tak vyjadrujeme to, čo prežíval blahoslavený Charles de Foucauld, keď povedal: „Keď som uveril, že Boh existuje, pochopil som, že môžem žiť len pre neho.“117 Aj v živote putujúceho ľudu je mnoho jednoduchých gest čistej adorácie – napríklad, keď sa „pohľad pútnika upriamuje na obraz, ktorý predstavuje Božiu nežnosť a blízkosť. Láska sa zastavuje, kontempluje tajomstvo a vychutnáva ho v tichu.“118

156. Modlitbové čítanie Božieho slova, ktoré je „sladšie ako med“ (Ž 119, 103) a „ostrejšie ako každý dvojsečný meč“ (Hebr 4, 12) nám umožňuje zastaviť sa a počúvať Majstra, aby sa stal lampou pre naše kroky, svetlom na našej ceste (porov. Ž 119, 105). Ako nám správne pripomínajú indickí biskupi, „úcta k Božiemu slovu nie je len jedna z mnohých, pekná, ale nepovinná. Patrí do srdca a k samotnej identite kresťanského života. Slovo má v sebe moc premieňať životy“.119

157. Stretnutie s Ježišom v Písmach nás privádza k Eucharistii, kde samotné Slovo dosahuje svoju maximálnu účinnosť, pretože je skutočnou prítomnosťou toho, ktorý je živým Slovom. Tam jediný Absolútny prijíma tú najväčšiu poklonu, akú mu možno vzdať na tejto zemi, pretože je to sám Kristus, ktorý sa obetuje. A keď ho dostávame vo svätom prijímaní, obnovujeme našu zmluvu s ním a umožňujeme mu, aby čoraz viac uskutočňoval svoje premieňajúce dielo.

Niekoľko praktických odporúčaní k zamysleniam:

———————
Vyberte si formát, ktorý vám najviac vyhovuje:

– stiahnite si pracovný zošit do svojho počítača alebo mobilného zariadenia v podobe PDF formátu (tu),
– prihláste sa na každodenný odber emailov, ktoré budú obsahovať jednotlivé zamyslenia na každý deň (prihlásiť sa),
– sledujte príspevky na našom Facebooku,
– sledujte našu webovú stránku www.emanuel.sk.

40 dní na ceste svätosti – 35. deň

30 mar, 2020 | Aktuality, Zamyslenia

Komunita Emanuel spolu s farnosťou Handlová pripravili na najbližšie pôstne obdobie čítanie na pokračovanie v podobe apoštolskej exhortácie Sv. Otca, pápeža Františka, Gaudete et exsultate – o povolaní k svätosti v každodennom živote. Cieľom je nechať v sebe rezonovať pápežove slová a prijať pozvanie k svätosti, ktoré je našim krstným povolaním, či sme laici, zasvätené osoby alebo kňazi. Je to cesta objavovania a odkrývania konkrétneho Božieho pozvania a našej odpovede naň v každodennom živote, ktorý žijeme, na mieste, kde žijeme, pracujeme a nasledujeme Ježiša Krista.

Utorok po piatej pôstnej nedeli | 31.3.2020

Sv. omša: Nm 21,4-9; Jn 8,21-30

V neustálej modlitbe

147. Napokon aj keď sa to zdá samozrejmé, pripomeňme si, že svätosť je tvorená stálou otvorenosťou pre transcendenciu, ktorá sa prejavuje v modlitbe a v adorácii. Svätec je človek s modliacim sa duchom, ktorý potrebuje komunikovať s Bohom. Je to niekto, kto neznáša dusenie sa v uzavretej imanencii tohto sveta, a uprostred svojich námah a svojho sebadarovania dychtí po Bohu: vychádza zo seba vo chvále a rozširuje vlastné hranice v kontemplácii Pána. Neverím vo svätosť bez modlitby, aj keď nemusí ísť nevyhnutne o dlhé chvíle alebo intenzívne pocity.

148. Svätý Ján z Kríža odporúčal „snažiť sa vždy kráčať v Božej prítomnosti, či už reálnej, obraznej alebo zjednocujúcej – tak ako to umožňuje vykonávaná činnosť“.109 V pozadí toho je túžba po Bohu, ktorá sa nesmie prestať nejakým spôsobom prejavovať v našom každodennom živote: „Snaž sa byť vytrvalý v modlitbe, a neprestaň ani uprostred telesných úkonov. Či už ješ, piješ, hovoríš s druhými alebo robíš akúkoľvek vec, vždy túž po Bohu a na neho upriamuj svoje srdce.“110

149. Avšak, aby toto bolo možné, sú nevyhnutné aj okamihy venované iba Bohu, v samote s ním. Pre svätú Teréziu Avilskú je modlitba „intímny vzťah priateľstva, často v samote, len s tým, o ktorom vieme, že nás miluje“.111 Chcem nástojiť na tom, že to nie je len pre niekoľkých privilegovaných, ale pre všetkých, pretože „všetci potrebujeme toto vzývajúcou prítomnosťou naplnené mlčanie“.112 Modlitba plná dôvery je odpoveďou srdca, ktoré sa celkom otvára Bohu, a utíchajú v ňom všetky hluky – pre počúvanie vľúdneho hlasu Pána, ktorý zaznieva v tichu.

150. V tomto tichu je možné rozoznať, vo svetle Ducha, cesty svätosti, ktoré nám Pán predkladá. Inak všetky naše rozhodnutia môžu byť len „dekoráciami“, ktoré namiesto toho, aby v našich životoch vyzdvihovali evanjelium, len ho prikrývajú alebo udúšajú. Pre každého učeníka je nevyhnutné byť s Majstrom, počúvať ho, učiť sa od neho, stále sa učiť. Ak nepočúvame, všetky naše slová budú len hlukmi, ktoré sú nanič.

151. Pamätajme, že „je to kontemplácia tváre mŕtveho a vzkrieseného Ježiša, ktorá napráva našu ľudskosť, aj keď je rozdrobená ťažkosťami života alebo poznačená hriechom. Silu tváre Krista netreba domestikovať“.113 Preto sa odvážim spýtať: sú chvíle, keď sa postavíš do jeho prítomnosti v tichu, keď zostávaš s ním bez náhlenia, a necháš ho, aby sa na teba díval? Necháš, aby jeho oheň zapálil tvoje srdce? Ak mu nedovolíš, aby v ňom živil teplo jeho lásky a nežnosti, nebudeš mať oheň, a potom ako budeš môcť zapáliť srdce druhých svojím svedectvom a slovami? A ak sa pred tvárou Krista nedokážeš nechať uzdraviť a premeniť, tak prenikni do jeho vnútra, vojdi do jeho rán, pretože v nich má svoje sídlo Božie milosrdenstvo.114

Niekoľko praktických odporúčaní k zamysleniam:

———————
Vyberte si formát, ktorý vám najviac vyhovuje:

– stiahnite si pracovný zošit do svojho počítača alebo mobilného zariadenia v podobe PDF formátu (tu),
– prihláste sa na každodenný odber emailov, ktoré budú obsahovať jednotlivé zamyslenia na každý deň (prihlásiť sa),
– sledujte príspevky na našom Facebooku,
– sledujte našu webovú stránku www.emanuel.sk.

40 dní na ceste svätosti – 34. deň

29 mar, 2020 | Aktuality, Zamyslenia

Komunita Emanuel spolu s farnosťou Handlová pripravili na najbližšie pôstne obdobie čítanie na pokračovanie v podobe apoštolskej exhortácie Sv. Otca, pápeža Františka, Gaudete et exsultate – o povolaní k svätosti v každodennom živote. Cieľom je nechať v sebe rezonovať pápežove slová a prijať pozvanie k svätosti, ktoré je našim krstným povolaním, či sme laici, zasvätené osoby alebo kňazi. Je to cesta objavovania a odkrývania konkrétneho Božieho pozvania a našej odpovede naň v každodennom živote, ktorý žijeme, na mieste, kde žijeme, pracujeme a nasledujeme Ježiša Krista.

Pondelok po piatej pôstnej nedeli | 30.3.2020

Sv. omša: Dan 13,1-9.15-17.19-30; Jn 8,1-11

V spoločenstve

140. Je veľmi ťažké bojovať proti vlastnej žiadostivosti a proti úkladom a pokušeniam diabla a egoistického sveta, ak sme izolovaní. Je to bombardovanie, ktoré nás zvádza natoľko, že ak sme príliš osamelí, ľahko stratíme zmysel pre realitu, vnútornú jasnosť a podľahneme.

141. Posväcovanie je spoločné napredovanie: vždy dvaja a dvaja. Tak sa to odzrkadľuje v niektorých svätých spoločenstvách. Pri rozličných príležitostiach Cirkev svätorečila celé spoločenstvá, ktoré hrdinsky žili evanjelium alebo ponúkli Bohu život všetkých svojich členov. Pomyslime napríklad na Siedmich svätých zakladateľov Rádu služobníkov Márie, na sedem rehoľníčok prvého kláštora Návštevy v Madride, na svätého Pavla Mikiho a japonských mučeníkov, na svätého Ondreja Taegona a jeho spoločníkov, mučeníkov, v Kórei, na svätého Rocca Gonzálesa a juhoamerických mučeníkov. Spomeňme si aj na nedávne mučeníctvo blahoslavených trapistických mníchov z Tibhirínu (Alžírsko), ktorí sa spoločne pripravovali na mučeníctvo. Takisto sú mnohé sväté manželské páry, v ktorých každý bol Kristovým nástrojom na posvätenie svojho manželského partnera. Žiť alebo pracovať s druhými je bezpochyby cestou duchovného rastu. Svätý Ján z Kríža hovorieval svojmu učeníkovi: žiješ s druhými, „aby ťa formovali a cvičili v čnosti“.104

142. Spoločenstvo je povolané vytvoriť ten teologálny priestor, „v ktorom možno skusovať mystickú prítomnosť zmŕtvychvstalého Pána“.105 Zdieľanie Slova a spoločné slávenie Eucharistie nás robí väčšmi bratmi, a postupne nás premieňa na sväté a misionárske spoločenstvo. Vďaka tomu vznikajú aj skutočné mystické skúsenosti prežívané v spoločenstve, ako to bolo v prípade svätého Benedikta a svätej Školastiky, alebo pri ušľachtilom duchovnom stretnutí, ktoré spoločne prežili svätý Augustín a jeho matka svätá Monika: „Keď sa priblížil deň, v ktorom mala opustiť svet; deň, o ktorom si vedel ty, ale nie my, stalo sa zaiste tvojím riadením, že sme zostali sami, opretí o oblok, z ktorého bolo vidieť do záhrady nášho domu (…). S túžbou sme otvárali ústa svojho srdca nebeským prúdom tvojho prameňa, prameňa života, ktorým si ty (…). Kým sme takto rozprávali a túžili po tom živote, dotkli sme sa ho mocným tlkotom svojho srdca (…). Takže večný život sa podobá takejto chvíli vytrženia, po ktorej toľko vzdycháme.“106

143. Avšak tieto skúsenosti nie sú to najčastejšie ani to najdôležitejšie. Spoločný život, či už v rodine, vo farnosti, v rehoľnom spoločenstve alebo akomkoľvek inom, je tvorený mnohými malými každodennými detailmi. To sa dialo vo svätom spoločenstve tvorenom Ježišom, Máriou a Jozefom, v ktorom sa paradigmatickým spôsobom odrážala krása trojičného spoločenstva. Tiež sa to dialo v komunitnom živote, ktorý Ježiš viedol so svojimi učeníkmi a s jednoduchým ľudom.

144. Spomeňme si, ako Ježiš pozýval svojich učeníkov venovať pozornosť detailom.
Malý detail, že sa minulo víno na slávnosti.
Malý detail, že chýbala jedna ovca.
Malý detail, že vdova darovala svoje dve mince.
Malý detail, že treba zásobu oleja do lámp, keď sa ženích zdrží.
Malý detail, že žiada svojich učeníkov, aby zistili, koľko majú chlebov.
Malý detail, že mal pripravené ohnisko a rybu na rošte, keď čakal svojich učeníkov na úsvite.

145. Spoločenstvo, ktoré uchováva malé detaily lásky,107 v ktorom sa jeho členovia starajú jeden o druhého a vytvárajú otvorený a evanjelizačný priestor, je miestom prítomnosti Vzkrieseného, ktorý ho posväcuje podľa plánu Otca. Niekedy, skrze dar Pánovej lásky, sú nám uprostred týchto malých detailov darované skúsenosti Božej útechy:
„V jeden zimný večer som ako zvyčajne konala moju malú službu… Zrazu som počula v diaľke harmonický zvuk hudobného nástroja. Tak som si predstavila krásne osvetlenú sálu, všetko žiariace bohatou výzdobou; a v nej elegantne oblečené dievčatá, ktoré si navzájom vymieňali komplimenty a prejavovali svetské zdvorilosti. Potom môj pohľad utkvel na chudobnej chorej žene, ktorej som slúžila. Namiesto melódie som naraz počula jej lamentujúce vzdychy… Nedokážem vyjadriť, čo sa to stalo v mojej duši. Viem len, že Pán ju osvietil lúčmi pravdy, ktoré natoľko presiahli ponurý jas pozemských slávností, že som ani nevedela uveriť svojmu šťastiu“.108

146. Naproti tendencii konzumného individualizmu, ktorý nás napokon izoluje v hľadaní blahobytu bez druhých, naša cesta posvätenia sa nesmie prestať identifikovať s Ježišovou túžbou: „Aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe“ (Jn 17, 21).

Niekoľko praktických odporúčaní k zamysleniam:

———————
Vyberte si formát, ktorý vám najviac vyhovuje:

– stiahnite si pracovný zošit do svojho počítača alebo mobilného zariadenia v podobe PDF formátu (tu),
– prihláste sa na každodenný odber emailov, ktoré budú obsahovať jednotlivé zamyslenia na každý deň (prihlásiť sa),
– sledujte príspevky na našom Facebooku,
– sledujte našu webovú stránku www.emanuel.sk.