Príďte si oddýchnuť na Večer milosrdenstva v Bratislave

Príďte si oddýchnuť na Večer milosrdenstva v Bratislave

1 jún, 2025 | Aktuality

Večery milosrdenstva sú časom stretnutia s Božou láskou a milosrdenstvom. Príďte si oddýchnuť a načerpať pri Ježišovi v Najsvätejšej Sviatosti. Začíname svätou omšou a pokračujeme moderovanou adoráciou. Tiež máte možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia alebo požiadať o modlitbu príhovoru.

Večer milosrdenstva v Bratislave

Každý z nás potrebuje neustále čerpať z prameňov milosti. Či nám chýba sila, odhodlanie, viera alebo máme pocit, že nevládzeme či túžime po láske a odpustení. V tom všetkom nás Pán volá k sebe ♥️

V spolupráci s Domom Quo Vadis Vás pozývame na Večer Milosrdenstva v Bratislave. Začneme svätou omšou a budeme pokračovať moderovanou adoráciou, sprevádzanou piesňami chvál a zamysleniami, s možnosťou sv. spovede a modlitby príhovoru.

🗓️ 4.6.2025 (streda), 18:00
📍 Bratislava – Michalská ulica, Kaplnka sv. Kataríny
Príďte stráviť osobný čas s Ježišom! Tešíme sa na Vás!
Partner podujatia
EEYM 2025 na Slovensku

EEYM 2025 na Slovensku

15 jan, 2025 | Aktuality

EEYM 2025 na Slovensku

Máme za sebou nezabudnuteľný zážitok! Tento rok sa v Bratislave konala medzinárodná kresťanská akcia European Emmanuel Youth Meeting (EEYM) organizovaná Komunitou Emanuel. Od 28. decembra 2024 do 1. januára 2025 sa na Gymnáziu Matky Alexie v centre Bratislavy zišlo približne 130 mladých ľudí z rôznych kútov sveta – okrem Slovákov boli medzi nimi účastníci z Francúzska, Slovinska, Poľska, Maďarska, Rakúska, Česka, Nemecka, Belgicka, Austrálie, Egypta, Indie a mnohých ďalších krajín.

Akciu mali na starosti zodpovední za mládež v Európe, Christine a Franz Kinsky, ktorí spolu so slovenským tímom pomohli zorganizovať celú akciu. Do tvorby programu bol z veľkej časti zapojení aj študenti evanjelizačnej školy Rejoice v nemeckom Altöttingu, mladí muži vo formačnom roku Svätého Jozefa v belgickom Namur a pri realizácii samotnej akcie pomáhalo množstvo členov slovenskej komunity. Prednášky a učenia mal na starosti Otto Neubauer, ktorý nás inšpiroval a hovoril o tom, ako žiť povolanie do misie aj v dnešnej dobe.

Program, ktorý bol zameraný na misiu pozostával z inšpiratívnych prednášok, adorácií, svätých omší, chvál, workshopov, hier, obhliadky mesta a zmysluplných rozhovorov. Počas prednášok sme si pripomenuli, že Boh nás volá, aby sme išli aj k ľuďom na periférii, a že pri misii je kľúčový náš pokorný postoj srdca. Práve vtedy môže skrze nás Boh konať.
Predposledný deň akcie sa účastníci zapojili do workshopov, ktoré ich pripravili na misiu v uliciach Bratislavy. Na Silvestra sa účastníci rozišli po meste, oslovovali okoloidúcich, ponúkali im biblické verše a pozývali ich na adoráciu v blízkom kostole.

Bola to krásna príležitosť na zdieľanie evanjelia a mnohí ľudia boli dotknutí. Viacerí z oslovených sa zúčastnili adorácie, ktorá bola sprevádzaná spevom komunitných piesní. Po akcii sa niektorí z účastníkov podelili o svoje povzbudzujúce svedectvá. Do nového roka sme mohli všetci vstúpiť spoločne s požehnaním, po ktorom nasledovala párty.

Celkovo bol celý čas veľmi požehnaný a povzbudzujúci. Nadviazali sme nové priateľstvá, spoznali členov komunity z celého sveta a strávili sme zmysluplný a radostný čas. Sme nesmierne vďační za možnosť organizovať tohtoročné EEYM na Slovensku.

Ctihodný Pierre Goursat, skromný zakladateľ

Ctihodný Pierre Goursat, skromný zakladateľ

13 jan, 2025 | Aktuality

Zenit (medzinárodná katolícka agentúra pôsobiaca v Ríme) priniesla rozhovor s Mons. Francisom Kohnom, postulátorom kauzy blahorečenia Pierra Goursata.
Francúzskeho Božieho služobníka Pierra Goursata vyhlásil pápež František v stredu 18. decembra 2024 za ctihodného. Jeho život je svedectvom viery a modlitby, súcitu s najchudobnejšími a veľkej evanjelizačnej vášne. Zenit sa rozprával s Mons. Francisom Kohnom, postulátorom kauzy blahorečenia a autorom knihy „Pierre Goursat, Une vie dans le souffle de l’Esprit Saint“ (Pierre Goursat, život vo vánku Ducha Svätého). Mons. Kohn vydá úplný životopis ctihodného Pierra Goursata v marci 2025.
Zenit: Ako vznikla kauza kanonizácie Pierra Goursata?
Mons. Francis Kohn: Koncom roka 2008, keď som končil svoju misiu vo Vatikáne v službe mladým ľuďom a Svetovým dňom mládeže, ma moderátor Komunity Emanuel požiadal, či by som nebol postulátorom kauzy blahorečenia Pierra Goursata. A ja som súhlasil.
Prípad kanonizácie je veľmi dlhý a zložitý proces. Pracujem na ňom viac ako 15 rokov! Diecéznu fázu oficiálne začal začiatkom januára 2010 v Paríži kardinál André Vingt-Trois, vtedajší parížsky arcibiskup, a trvala do konca roka 2015. Kardinál vymenoval cirkevný tribunál a historickú komisiu a potom bolo potrebné vykonať veľké množstvo výskumov. Po opätovnom vymenovaní za postulátora druhej etapy, rímskej fázy, som začiatkom januára 2016 odniesol do Ríma 12 000-stranový spis. Nasledoval celý proces, ktorý trvá až doteraz. Musel som napísať veľmi presnú súhrnnú správu s názvom Positio, ktorá má takmer 1 000 strán.
Táto záverečná fáza mala dva ciele. Po prvé, umožniť Dikastériu pre kauzy svätých uznať hrdinské cnosti Pierra Goursata, t. j. že žil kresťanské cnosti mimoriadnym spôsobom a na veľmi vysokej úrovni. A po druhé, povesť Božieho služobníka pre jeho svätosť, jeho vyžarovanie počas celého života, v čase jeho smrti a po nej. Zozbieral som stovky svedectiev o milostiach získaných na Pierrov príhovor. Teraz vstupujeme do novej fázy, ktorá bude spočívať v predkladaní „domnelých zázrakov“ na  jeho príhovor, aby mohli byť uznané, jeden pre jeho blahorečenie, druhý pre jeho kanonizáciu. To je práca, ktorú treba v nasledujúcich rokoch vykonať, aby mohol byť Pierre jedného dňa vyhlásený za blahoslaveného a potom za svätého.
Zenit: Ako človek, ktorý Pierra Goursata dobre poznal, čo vyžaruje z jeho osobnosti?
Mons. Francis Kohn: Som jedným z mála členov Komunity Emanuel, ktorí ho poznali ešte pred jej založením v roku 1972, a bol som jedným z jeho blízkych spolupracovníkov. Keď som ho v roku 1969 spoznal, mal 55 rokov a za sebou už dlhý profesionálny život vo svete kultúry a filmu.
V posledných rokoch sa pod drobnohľadom skúmajú Pierrove cnosti, najmä teologálne cnosti viery, nádeje a lásky. Je úplne jasné, že vieru a nádej uplatňoval vo veľmi vysokej miere. V nepokojnom období Cirkvi vždy napredoval a nikdy sa nevzdával napriek ťažkostiam, s ktorými sa mohol stretnúť, či už v osobnom živote alebo ako zodpovedný za Komunitu Emanuel.
Pierre bol veľmi citlivý človek s veľkou láskou ku každému a najmä k chudobným. Bol tiež veľmi energický a mal veľkú silu napriek svojmu chatrnému zdraviu. Vo veku 19 rokov takmer zomrel na tuberkulózu. Počas svojho života musel niekoľkokrát stráviť dlhé obdobie v sanatóriách, ale vždy prežil.
A napokon cnosťou, o ktorej veľmi často svedčia tí, ktorí ho poznali, a ktorá zahaľuje všetky ostatné cnosti, je Pierrova pokora. Pierre sa nikdy nechcel vyvyšovať ani predvádzať a nikdy sa neusiloval o privilégiá.
Pierre Goursat
Zenit: Čo môžete povedať o jeho spiritualite?
Mons. Francis Kohn: Bol to človek modlitby a adorácie. Bol jedným z priekopníkov znovuobjavenia eucharistickej adorácie v čase, keď adorácia Najsvätejšej sviatosti vo Francúzsku prakticky vymizla. Pierre Goursat mal mnoho duchovných poznatkov, pretože každý deň trávil dlhé hodiny v modlitbe a snažil sa plniť Božiu vôľu. 
Svojím životom ukázal, že modlitba a angažovanosť vo svete si neodporujú, ale dopĺňajú sa. Keďže bol veľkým adorátorom, bol aj veľkým evanjelizátorom. Pierre Goursat zhrnul povolanie Komunity Emanuel do troch slov: „Adorácia, súcitenie a evanjelizácia“. Súcit, vysvetlil, je priamym dôsledkom adorácie a nevyhnutne vedie k evanjelizácii. Preňho to bola duchovná dynamika, ovocie jeho osobnej skúsenosti.
Pierrovi bola veľmi blízka „malá cesta“ duchovného detstva svätej Terézie z Lisieux, cesta tých, ktorí dôverujú Bohu a po uvedomení si svojej slabosti sa zverujú Bohu, ktorý môže všetko. Po stopách malej Terézie a veľmi moderným spôsobom ukázal, že svätosť je nielen možná pre každého, ale že ju treba žiť v srdci každodenného života.
Pierre mal blízko aj k Františkovi Saleskému, svätcovi zo 17. storočia, ktorý tiež ukázal, že svätosť nie je vyhradená len pre klerikov a rehoľníkov, ale každý pokrstený človek je povolaný stať sa svätým bez ohľadu na svoj stav alebo profesionálnu činnosť.
Zenit: Čo priniesol Pierre Goursat Katolíckej cirkvi založením Komunity Emanuel?

Mons. Francis Kohn: Pierre Goursat mal nesmiernu lásku k Cirkvi. Snažil sa zakoreniť Komunitu Emanuel v Katolíckej cirkvi a prispel k jej duchovnej obnove, ďaleko presahujúcej rámec charizmatickej obnovy. Bol svedkom nádeje: nevzdával sa v nepokojných časoch, v cirkevnom a spoločenskom kontexte poznačenom spochybňovaním a spochybňovaním kresťanskej viery.

V roku 1975 Pierre Goursat intuitívne navrhol ostatným komunitám a modlitebným skupinám charizmatickej obnovy, aby sa zhromaždili v Paray-le-Monial v čase, keď sa kult Najsvätejšieho Srdca zanedbával. Vďaka svojej láske k Cirkvi a Ježišovmu Srdcu oživil a oprášil kult Najsvätejšieho Srdca zdôrazňovaním lásky a milosrdenstva podľa posolstva, ktoré Ježiš adresoval svätej Margite Márii v 17. storočí.
Jeho prínosom bolo aj uvedenie veľkých myšlienok Druhého vatikánskeho koncilu do praxe. Založením Komunity Emanuel ako jeden z prvých uviedol do praxe bratský život spájajúci laikov, „zasvätených“ pre kráľovstvo a kňazov, ktorí sa mohli spoľahnúť jeden na druhého a spoločne pracovať v službe Cirkvi a evanjelizácii.
Zenit: Máte nejakú anekdotu alebo zaujímavosť o Pierrovi?
Mons. Francis Kohn: Pierre Goursat žil veľmi chudobne a bol vždy rovnako oblečený. Ľudia, ktorí boli v Komunite noví, si mysleli, že sa stretnú so zakladateľom, ktorý bude na scéne jasne viditeľný, ale častejšie bol vzadu v miestnosti, nič nehovoril a niektorí ľudia ho považovali za tuláka alebo bezdomovca, ktorého vítali.
Pierre bol veľmi originálna osobnosť. Mal veľkú vnútornú slobodu a bol úplne nezávislý od pohľadu iných. Keďže kvôli svojmu zdraviu jedol veľmi málo, často potreboval len kúsok suchára s džemom a kúsok syra. A nikdy sa nehanbil. Napríklad raz, keď sme prišli do biskupského úradu, jedol jogurt, ktorý si prirodzene vložil späť do vrecka, keď biskup vystrel ruku na privítanie. Takto sa Pierre správal ku všetkým, či k „malým“ alebo „veľkým“.
Zakladateľ Komunity Emanuel Pierre Goursat vyhlásený za ctihodného

Zakladateľ Komunity Emanuel Pierre Goursat vyhlásený za ctihodného

18 dec, 2024 | Aktuality

Napĺňa nás veľká radosť zo správy, že pápež František schválil zverejnenie dekrétu z Dikastéria pre kauzy svätých, ktorý uznáva „hrdinské cnosti“ Pierra Goursata, laika a zakladateľa komunity Emmanuel, a vyhlásil ho za ctihodného.

Pierre Goursat (1914 – 1991)

Verný laik; Od chvíle svojho obrátenia, ku ktorému došlo vo veku 19 rokov, žil s veľkým zápalom kresťanské čnosti, prejavoval silu a odvahu v rôznych skúškach a ťažkostiach života. Vždy preukazoval veľkú lásku k Cirkvi a bezvýhradnú lojalitu k jej Učiteľskému úradu. Bol živený vrúcnou oddanosťou k Matke Božej a Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, ktoré definoval ako „horiacu pec lásky“.
Ctihodný Boží služobník Pierre Goursat sa narodil v Paríži 15. augusta 1914 a svoje detstvo a ranú pubertu prežil v rodinnom prostredí, ktoré bolo sťažené temperamentom jeho otca trpiaceho duševnými poruchami, ktorý v roku 1923 opustil svoju manželku a opustil rodinu. O tri roky neskôr stratil svojho mladšieho brata Bernarda, ktorý mal desať rokov, a naďalej žil so svojou matkou, ktorá prevádzkovala penzión v centrálnej štvrti Paríža. V roku 1933, počas obdobia, ktoré strávil v sanatóriu po ochorení na tuberkulózu, zažil cestu obrátenia, ktorá ho priviedla k viere a pestovala v ňom hlbokú lásku k Cirkvi. Po smrti matky aj napriek veľmi zlému zdravotnému stavu naďalej hospodáril s rodinným penziónom. V roku 1943 sa stretol s parížskym arcibiskupom kardinálom Emmanuelom Suhardom, ktorý zohral rozhodujúcu úlohu v jeho kresťanskom dozrievaní, sprevádzal ho pri rozlišovaní jeho povolania ako zasväteného laika a v roku 1943 prijal sľub čistoty. 
Činnosť ctihodného Božieho služobníka sa obzvlášť zintenzívnila vo francúzskom kultúrnom prostredí. V tých rokoch spolupracoval na francúzskej a parížskej misii a uvedomujúc si dôležitosť médií v oblasti evanjelizácie súhlasil, že sa stane generálnym tajomníkom Office Catholique Français du Cinéma. Medzitým, po opätovnom kontakte so svojím mentálne postihnutým otcom, v ňom vzrastal záujem o chudobných a ľudí s fyzickými a duševnými ťažkosťami, pričom sa obzvlášť intenzívne zaujímal o mladých ľudí ohrozených drogami a delikvenciou, a to natoľko, že niektorých z nich privítal v obytnom člne s názvom Péniche, ktorý za týmto účelom kúpil a kotvil na brehu Seiny. 
V roku 1971 došlo v jeho živote k rozhodujúcej skúsenosti, keď na duchovných cvičeniach zažil „vyliatie Ducha Svätého“. Po tomto stretnutí spolu s Martine Laffitte založil modlitebnú skupinu, ktorá za rok dosiahla 500 účastníkov. V roku 1973 sa tieto modlitebné skupiny, ktoré nazval „Emanuel“, v meste Paríž rýchlo rozrástli a začali sa pre nich organizovať letné stretnutia v Sanktuáriu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Paray-le-Monial. Miestny biskup zveril starostlivosť o túto svätyňu komunite Emanuel, čím sa stala významným centrom spirituality. V roku 1978 sa vrátil bývať na obytnú loď, ktorá sa stala akýmsi „ústredím“ Komunity Emanuel, ktorá sa ďalej rozrastala a rýchlo expandovala v mnohých krajinách (v súčasnosti je prítomná v 70 krajinách na rôznych kontinentoch). Po infarkte, ktorý utrpel v lete 1985, sa rozhodol odísť z úlohy moderátora Komunity Emanuel a strávil poslednú časť svojho života v úkryte a v modlitbe, v postoji úplného odovzdania sa Bohu. Zomrel na Péniche 25. marca 1991 a jeho pohreb o dva dni neskôr, na Zelený štvrtok, slávil parížsky arcibiskup kardinál Jean-Marie Lustiger v kostole Najsvätejšej Trojice, ktorý bol zverený do starostlivosti Komunity Emanuel.
Ctihodný Boží služobník od chvíle svojho obrátenia, ku ktorému došlo v roku 1933 vo veku 19 rokov, žil ako laik s veľkým zápalom pre kresťanské čnosti, preukazujúc silu a odvahu v rôznych skúškach a ťažkostiach života. Vždy preukazoval veľkú lásku k Cirkvi a bezvýhradnú lojalitu k jej Učiteľskému úradu. Bol živený vrúcnou oddanosťou k Madone a k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, ktoré definoval ako „horiacu pec lásky“, a preto pracoval na tom, aby svätyni v Paray-le-Monial dodal novú vitalitu. Jeho láska k blížnemu pramenila z lásky k Bohu: Pierre Goursat neustále prejavoval dobročinnosť voči núdznym, chudobným a znevýhodneným, ktorých považoval za „zranených životom“, tak ako svojho otca, ktorému sa snažil pomáhať aj na jeho ceste zmierenie sa s Bohom. Jeho horlivosť pre spásu duší pramenila z lásky k druhým.

Svoju úlohu moderátora komunity, ktorú založil, vykonával pokorne a diskrétne, bez toho, aby sa niekedy postavil do centra pozornosti, viditeľnosti, privilégiám a osobným výhodám. Jeho vzťah k cirkevnej hierarchii bol poznačený vernou oddanosťou žitou skrytým spôsobom, bez fanfár a publicity. Jeho vzťahy s ostatnými členmi komunity a s tými, ktorí ho oslovovali, boli vždy poznamenané transparentnosťou a triezvosťou. Žil v chudobe až do hrdinskej miery, nič nevlastnil a všetko, čo mal, dával núdznym. Jeho smrť vyvolala veľký výbuch modlitby a duchovného zápalu a mnohí ľudia naďalej navštevujú jeho hrob v Paray-le-Monial a zverujú mu svoje modlitbové úmysly.

Otec biskup Chovanec sa stretol s členmi Komunity Emanuel v Badíne

Otec biskup Chovanec sa stretol s členmi Komunity Emanuel v Badíne

12 dec, 2024 | Aktuality

Banskobystrický biskup Mons. Marián Chovanec sa v nedeľu stretol s členmi Komunity Emanuel a Bratstva Ježišovho v Badíne. Počas spoločnej diskusie členovia Komunity Emanuel predstavili biskupovi evanjelizačné aktivity, ktoré realizujú – niektoré aj v spolupráci s inými spoločenstvami a farnosťami.
Počas slávenia spoločnej svätej omše biskup Chovanec povzbudil prítomných vo svojej homílii, aby zostali zakotvení v Pánovi, konali dobro a oslovovali ľudí, s ktorými žijú, čím im umožnia priblížiť sa k Bohu. Stanislav Majerník s manželkou sa po svätej omši biskupovi poďakovali za spoločne strávený čas a uistili ho o modlitbách členov Komunity Emanuel za jeho službu.