V časopise „Il est vivant – On je živý“ dvaja biskupi pochádzajúci z Komunity Emanuel svedčia o prijatí migrantov v ich diecéze – Mons. Hermann Glettler a Mons. Xavier Malle.

Svedectvo Mons. Hermanna Glettlera

Kým bol kňazom v štvrti s veľkou populáciou imigrantov v Grazi (Rakúsko), Herman Glettler pocítil Božie volanie na ich prijatie.

Mons. Hermann Glettler (Innsbruck)

Roky som bol kňazom v Saint-André v Grazi. Táto farnosť sa nachádza v štvrti, kde žije veľa migrantov: Turkov, Nigérijčanov, ľudí z Dominikánskej republiky a krajín Stredného východu či Ázie.

Videl som, v akých ťažkostiach títo ľudia žijú. Boli veľmi chudobní a zle sa s nimi zaobchádzalo.

Niektoré ženy sa stali prostitútkami, aby uživili svojich najbližších a o niekoľko rokov neskôr sa k nimi pripojili ich rodiny. Ľudia z Dominikánskej republiky prežili ťažké veci súvisiace s obchodovaním s drogami. Boli to veľmi temné dni, ktorých súčasťou bolo dokonca zabíjanie.

Pochopil som, že nie náhodou som prišiel tam, kde toľko ľudí čakalo na prijatie. Prijal som túto situáciu ako volanie od Pána. To mi dodalo veľkú vnútornú silu, pretože som túžil odpovedať na jeho volanie na mieste, kde ma poslal.

Veci sa začali veľmi jednoducho. Jedného dňa ma jeden Afričan požiadal, či by som mohol odslúžiť omšu v angličtine. Najskôr som mu zohnal preklad, ale nestačilo to. A tak sme na konci roka naplánovali pre Afričanov omše v angličtine každú nedeľu.

Táto prvá iniciatíva sa stala začiatkom celého procesu: vo farnosti zavládol duch medzinárodného prijatia. Uvedomili sme si, že tam nie sme pre „nepatrný zvyšok“ katolíkov, ktorí ešte zostali v tejto časti Rakúska a ktorí sa cítili dobre, ale že našou misiou bude dialóg a prijatie každého, vrátane ľudí z iných krajín a ľudí vo veľkých ťažkostiach. Postupne sa pastoračná orientácia farnosti potvrdila, ale bolo potrebné urobiť niečo viac, umožniť týmto ľuďom, aby sa medzi sebou stretávali, pomôcť im vyriešiť množstvo sociálnych problémov, ktorým čelili, naučiť ich po nemecky, pomôcť im v azylovom konaní, atď. Vo farnosti sa rozvinula bratská láska, ktorá prijímala ľudí bez ohľadu na ich náboženstvo. Situáciu to veľmi zlepšilo. Pokoj sa vrátil. Na začiatku niektorí farníci túto otvorenosť odmietali, ale postupne ju pochopili. Niektorí do tohto prijatia veľa investovali. Istá žena vytvorila skupinu žien, ktoré sa stretávali každý týždeň. Spoločne diskutujú o výchove detí, o praktických veciach každodenného života a o iných ďalších témach. Vďaka tomu vzniklo medzi nimi skutočné bratské puto. Zaviedli sme tiež kávu po omši, kde sme pozvali ľudí, aby sa predstavili a ak chcú, rozpovedali svoj príbeh.

Počas slávností vo farnosti sme dali priestor ľuďom s cudzím pôvodom v oblasti hudby, varenia, atď.

Naše návyky sa veľmi zmenili.

Toto všetko pritiahlo ďalších ľudí do farnosti, ktorá sa stala veľmi živou a medzinárodnou.

O niečo neskôr sme zorganizovali katechumenát pre ľudí z Iránu a Afganistanu. Farnosť ponúka katechézy v perzskom a arabskom jazyku.

Počet katechumenov rastie. Každý rok na Veľkú noc som pokrstil 8 alebo 10 ľudí.

Tento postoj prijatia cudzincov nakoniec prenikol celý život farnosti a premenil ho. Záväzok voči týmto ľuďom posilnil našu jednotu v Kristovi, náš modlitbový život. Modlíme sa za nich. Pred Najsvätejšou Sviatosťou pozývam farníkov, aby tu boli pred Kristom a aj v ich mene sa mu prihovárali.

Samozrejme, niektorí ľudia v Grazi sú proti týmto farským iniciatívam zo strachu, že stratia svoju národnú identitu. Odpovedal som im: „Svoju skutočnú identitu nájdeme v odpovedi na Pánovo volanie. Tak sa nebojte!“

15 rokov po tom, čo sa začalo toto farské dobrodružstvo, sa ľudia, ktorým sme pomáhali, veľmi dobre začlenili do spoločnosti. Mladí si založili rodiny a ich deti sú niekedy dokonca prvé v triede!

Prijatím zraniteľnosti Kristovho otvoreného srdca môžeme lepšie prijať našu vlastnú zraniteľnosť. A potom sa môžeme obrátiť k tým, ktorí sú nám cudzí, ale môžu sa stať našimi bratmi v láske.

Svedectvo Mons. Xaviera Malle

Mgr-Malle-300x95
Na začiatku augusta sme zaznamenali príchod desiatok neplnoletých migrantov prevažne z Guiney. Južná cesta bola zablokovaná úradmi, a tak pokračujú smerom na sever, dokonca aj cez vysoké hory, čím veľmi riskujú. V roku 2016 sa úrad Hautes-Alpes staral o 70 neplnoletých migrantov; v roku 2017 ich bolo takmer 1 000!

Farár z katedrálnej farnosti sa ma spýtal, či by som súhlasil s otvorením farských priestorov, aby nemuseli spať na ulici. Samozrejme, súhlasil som. A tak sme prijali 60 neplnoletých migrantov do priestorov, ktoré na to neboli uspôsobené. Bola tam napríklad len jedna sprcha pre šesťdesiatich! Združenia nám poskytli poschodové postele a pomohli nám s jedlom. Na začiatku im oddelenie dávalo lístky na jedno jedlo denne. Teraz im farníci, ktorí sa angažujú v charitatívnych organizáciách, poskytujú 3 jedlá denne. V súčasnosti vo farských priestoroch žije okolo 30 migrantov.

Keď som bol vlani v júni vymenovaný za biskupa, uvedomil som si, že dobrovoľníci potrebujú pomoc a podporu a vytvoril som komisiu pre migrantov pod záštitou biskupského úradu. Pravidelne situáciu sledujeme a sme v kontakte so združeniami a administratívnymi službami. Okrem toho som v priamom kontakte s prefektom nášho regiónu.

V takejto situácii je našou povinnosťou riadiť sa slovami evanjelia podľa Matúša /25 kapitola/ : „Bol som pocestný a pritúlili ste ma, bol som hladný a dali ste mi jesť…“ Je to jasné – na prvom mieste má byť láska. Ako biskup mám zároveň povinnosť podporovať kresťanov, ktorí sú tejto myšlienke oddaní, a zároveň vysvetliť všetkým tým, ktorí sú kritickejší, že je našou povinnosťou prijať týchto mladých ľudí. Na túto tému som mal niekoľko kázní, pričom som uviedol, že z mojej strany nejde o vstup do politickej diskusie. Títo mladí ľudia sú tu, nemôžeme ich nechať spať na ulici. V noci mrzne. Musíme ich privítať.

A vidím, že Boh koná! Jedno malé svedectvo: jeden migrant sa spriatelil so sestrami z rehole Malých Ježišových sestier a mohol pokračovať vo svojom štúdiu. Minulý rok na Veľkú noc bol pokrstený.

ECUSSON_MGR_MALLE_francais_12-200x254

Biskupský erb Mons. Malle